Psí strach
Mnoho chovateľov a psíčkarov má problém so strachovým chovaním u svojho psa. Psík doma sebavedomý, hravý a odvážny sa za istých situácii mení na ustráchané šteniatko.
Psi majú často krát strach s konkrétnych vecí alebo situácii či prostredí. Mnoho psíčkarov si s týmto problémom nevie rady a veľa krát svojím prístupom svojmu psovi skôr uškodia ako pomôžu.
Pes prejavmi strachu dáva najavo vôľu sa podrobiť, neistotu, strach z poranenia a podobne. Všetky tipy strachu u psa ovplyvňuje veľa faktorov, ako je genetika, socializácia, vek, výchova, okolie, vzťahy s ostatnými psami alebo choroba.
Poďme si najprv niečo povedať o príčinách strachu u psov :
Zlý alebo nesprávny proces vštepovania (nedostatok skúseností v rannom šteňacom veku) Najkritickejšie obdobie medzi 3. až 12. týždňom života, kedy je potrebné šteniatko zoznamovať z mnohými vecami z okolia a domácnosti. Napríklad pri nedostatočnom kontakte s ľuďmi môže mať v budúcnosti šteniatko s ľuďmi horší vzťah. Alebo napríklad používanie bežnej domácej elektroniky ako je vysávač, pračka. Správny chovateľ by mal šteniatka s týmito vecami zoznámiť a ukázať, že nehrozí nebezpečie a všetko je v poriadku. Je pravdepodobné, že ak sa šteniatku potrebnej opatery nedostane, môže nastať problém a svojho strachu z pre nás úplne bežných vecí , sa nikdy nezbaví.
Nepríjemný zážitok – Ak pes prekoná v priebehu svojho života (či v šteňacom veku alebo aj neskôr) nejakú traumu, je pravdepodobné že v rovnakej situácii bude reagovať strachovo na rovnaký podnet. Ak napríklad psíka alebo šteňa zbyje niekto cudzí s kapucňou na hlave, tak na ľudí s kapucňou bude aj v budúcnosti psík reagovať veľmi negatívne. Strach môže vznikať aj postupne, napríklad častým trestaním, opakujúcimi sa nepríjemnými zvukmi a podobne.
Neúmyselné posilňovanie strachu majiteľom – majitelia často reagujú neprimerane na strach u svojich psov a tým v nich nechtiac vypestujú, ktorý by inak nevznikol. Keď sa psík niečoho zľakne, reakcia majiteľa je väčšinou chlácholenie, utešovanie, dávanie pamlskov, čo u psa stresovú reakciu podporí. Všetkými takýmito reakciami vlastne psíka odmeňujete za jeho strach, dávate mu vlastne najavo , že skutočne bolo čoho sa báť.
Ako si so strachom poradiť?
Mnoho krát už so strachom neurobíme nič, môžeme sa iba preventívne vyhýbať situáciam, ktoré strach spôsobujú. Pokiaľ má psík strach z premávky a zvuku motoru áut, voľte trasy, kde sa frekventovaným cestám vyhnete. Metóda vyhýbania sa stimulu strachu môže byť len dočasná , praktikuje sa väčšinou počas terapie a výcviku. Vystavovaním psíka nepríjemnej stresovej situácii môže jeho strach ešte viac prehlbovať.
Pri zvládaní strachu je potrebné, aby sa majiteľ choval primerane v daných situáciach. Väčšinou netreba nasadzovať žiadnu terapiu, len sa treba správať správne pri prejave strachu. Keď ste na prechádzke a pes prejaví strach, musíte sa chovať prirodzene. Neodchádzať rýchlo z miesta, nechlácholiť psíka. Robte, akoby ste si ani nevšimli stimul, ani strach u psa. Ak psík nechce pokračovať v ceste, alebo začne ťahať, aby unikol, treba krátko, jemne škubnúť vodítkom. Nedovoľte sa mu takto chovať, on svoj strach prekoná a bude nasledovať pána. Strach sa dá prekonať aj ak zbadáte stimul včas, napríklad psík sa bojí cyklistov a vy vidíte že sa k vám cyklista blíži a váš psík ho ešte nezbadal, skúste ho zaujať, dajte mu urobiť nejaké cviky, pokiaľ stimul neprejde. Pokiaľ sa ale aj tak začne báť, pamlsok ani pochvaly mu nedávajte, posilní to jeho strach.
Campbelova metóda ,,veselá rutina“ – ak sa blíži stimul, skúsime vyvolať v psovi pocit šťastia, radosti, tak aby začal vrtieť chvostom. Napríklad sa prihovoríme podobným tónom ako ,,ideme von?“ zapískame na neho obľúbenou hračkou a podobne. Skrátka na každého psíka platí niečo iné na nabudenie dobrej nálady. Najlepšie je zvoliť metódu podľa povahy psa.
Definícia strachu : ,,Strach u psa je poznanie, že jeho kondícia a pripravenosť pravdepodobne nebude viesť k víťazstvu v boji.“
