Medzinárodná kynologická federácia so zaužívanou skratkou FCI v súčasnosti združuje viac ako 80 členských krajín a jej základnou prioritou je rozvoj chovu zdravých psích jedincov s povahovými znakmi príslušného psieho plemena. V súčasnej dobe FCI zastrešuje asi 400 uznaných psích plemien. Čo si ale treba predstaviť pod pojmom psie plemeno a ako sa dá objektívne zistiť, na aké plemeno psa práve pozeráme? No predsa podľa štandardu psieho plemena. Štandard psieho plemena je dokument vypracovaný v písanej forme a podrobne popisuje všetky aspekty, ktoré by mal spĺňať „ideálny“ jedinec plemena podľa FCI. Tiež nám poskytuje dôležité informácie ako na príklad krajinu pôvodu, krajinu ktorá má nad plemenom patronát, FCI skupinu, sekciu či číslo štandardu, ktoré je pre každé plemeno jedinečné a nezameniteľné. Väčšina štandardov nehovorí len o exteriéri psa, ale aj o povahových vlastnostiach, či využití psa. Všetky štandardy uznaných psích plemien podľa FCI sú archivované a prístupné verejnosti na webovej stránke FCI a to v štyroch jazykoch.
Každé plemeno musí mať svoj štandard. Bez neho by koniec koncov plemeno nebolo plemenom.
Vonkajšia forma štandardu, alebo ak chcete, základná kostra popisu je pre všetky plemená rovnaká. To nám umožňuje veľmi jednoduché a prehľadné porovnanie plemien a zaručuje aj nezameniteľnosť daného plemena.
Kostra štandardu v prehľadných odsekoch popisuje názov plemena, krajiny pôvodu, krajinu ktorá má patronát nad plemenom, klasifikáciu podľa FCI, stručnú históriu plemena, všeobecnú charakteristiku, požadovanú povahu jedincov, popis jednotlivých častí tela, pohyb, farbu a tvar očí, počet zubov, farebné variácie a kvalitu srsti, výšku hmotnosť či prípadné chyby a možné nedostatky.
Za kraju pôvodu plemena je považovaná krajina, v ktorej bolo dané plemeno vyšľachtené, alebo z ktorej krajiny či oblasti môžeme vysledovať jeho historický pôvod. V minulosti boli u niektorých plemien rôzne polemiky o tom, ktorá krajina je naozaj považovaná za krajinu pôvodu. Preto majú niektoré plemená napr. malý kontinentálny španiel – papilon pri krajine pôvodu uvedené dve krajiny a to v tomto prípade Francúzsko a Belgicko.
Krajina, ktorá má patronát nad plemenom, je krajina, v ktorej bol vypracovaný štandard plemena, ktorá zabezpečila jeho uznanie podľa FCI, čo v praxi znamená niekoľko rokov zložitej práce s plemenom pri jeho šľachtení s cieľom splnenia všetkých podmienok, aby dané psie plemeno bolo klasifikované ako uznané psie plemeno podľa FCI. Príslušný národný chovateľský klub, resp. národný kynologický zväz danej krajiny je zodpovedný za vypracovanie štandardu plemena. Takýto štandard plemena má oficiálny a zväzový charakter a platí pre príslušné plemená vo všetkých krajinách, ktoré zastrešuje FCI a všetci chovatelia daného plemena sú povinní sa nim riadiť. Musíme však aj povedať, že štandard plemena nie je žiadna „dogma“ a je možné ho aj upravovať a meniť, hlavne v dôsledku vývinu a formovania plemena počas obdobia jeho šľachtenia, alebo zabezpečenia lepšieho zdravotného vývoja plemena ako celku.
I napriek tomu často vidíme výrazné rozdiely medzi odchovanými jedincami toho istého plemena od chovateľov zo Slovenska, z krajiny pôvodu či zo Škandinávie alebo u iného kontinentu. Je to dané predovšetkým krvnými líniami, ktoré si jednotlivý chovatelia budujú, ako aj aktuálnou ponukou krycích psov v jednotlivých krajinách. Tento jav nemusí byť na škodu plemenitby ako takej, ak sa chovatelia stále držia štandardu. Preto by sa chovatelia za účelom skvalitnenia svojho chovu ale aj plemena ako takého mal sledovať spôsob plemenitby vo svete a ak je to potrebné alebo nutné, nemal by sa báť vycestovať pre získanie nového krycieho psa niekoľko sto, či tisíc kilometrov, ktorý mu prinesie novú krv do jeho chovu a následne aj do okolitých krajín. Častým problémom u chovateľov je skutočnosť, že kryjú sučky so psom podľa kritéria najnižších nákladov. So psom, ktorý je najbližšie bez ohľadu na to, či sa vôbec daný jedinec z hľadiska rodokmeňu, exteriéru či povahových vlastností k ich sučke hodí. Pri takom druhu šľachtenia môže veľmi rýchlo dospieť k zisteniu, že jedinci z ich odchovu sú na míle vzdialené od štandardu plemena.
Štandard je daný nie len preto, aby sa na základe neho dali odlíšiť jednotlivé plemená ale aj preto, aby sa mohlo na jeho základe hodnotiť, či porovnávať kvalita jedincov daného plemena. Štandard plemena by mal byť napísaný stručne ale jednoznačne, nemal by pripúšťať dvojaky výklad popisu plemena, ale nie vždy je tomu tak, preto nájdeme v štandardoch aj popis typu: o primerane dlhých chvostoch, priestrannom pohybe, či nie príliš nízko nasadených ušiach. Toto vytvára určitý priestor pre vytvorenie rozdielnej predstavy o ideálnom predstaviteľovi plemena. Tu sa vynára otázka do akej miery sme schopní zodpovedne a objektívne posúdiť či daný psí jedinec je práve ten, ktorý predstavuje toho ideálneho psa podľa štandardu. Výnimkou nie sú ani rozhodcovia pre posudzovanie exteriéru psov na výstavách psov. Každý rozhodca posudzuje podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia, pri posudzovaní psích jedincov využíva svoje kynologické vedomie, vlastné skúsenosti pri šľachtení niektorého s plemien či dlhoročnú prax z výstavných kruhov pri určovaní toho najlepšieho jedinca. Na druhej strane má ale aj výhradné právo používať svoj subjektívny názor či uhol pohľadu. Tak že aj keď máme a poznáme štandard plemena, vyhľadávanie tých ideálnych psov nie je vôbec jednoduché a nájsť toho najideálnejšieho je vlastne nemožné, a preto o tých najkvalitnejších hovoríme ako o jedincoch, ktorí sa najviac približujú k ideálnemu predstaviteľovi daného plemena.
Už bolo vyššie spomínané, že FCI eviduje dnes približne štyri stovky rôznych psích plemien, každé so svojim štandardom. Dalo by sa teda predpokladať, že všetky štandardy si budú podobné ako vajce vajcu. Ale nesmieme opomenúť skutočnosť, že tu hovoríme o psích plemenách rôznych veľkostí, s rôznym účelom využitia a pochádzajúcich z celého sveta a tak nájdeme medzi štandardmi psích plemien aj niekoľko odlišností a zaujímavostí.
Mnoho psích plemien nesie v oficiálnom názve aj krajinu svojho pôvodu. A tak pod číslo FCI 332 nájdeme plemeno s názvom československý vlčiak. Pes, ktorý je v našich končinách veľmi obľúbený a vyhľadávaný. Avšak krajinou pôvodu „Československo“ by sme v nových mapách hľadali márne. Našincom a aj ľuďom z okolitých krajín je ale zrejme, že toto plemeno bolo vyšľachtené v rokoch, kedy, „Československo“ ešte ako také existovalo a čo sa potom udialo. Zaujímavosťou je ale fakt, že patronát nad týmto plemenom prevzala Slovenská republika, a to z plemena československý vlčiak vzniklo slovenské národné psie plemeno.
Zrejme najrozšírenejším psím plemenom u nás ale aj vo svete je nemecký ovčiak. Jeho číslo štandardu je FCI 166. Nie všetci ale vedia, že štandard hovorí o dvoch typoch tohto známeho plemena. Je to nemecký ovčiak krátkosrstý a nemecký ovčiak dlhosrstý. Podobnosť oboch typov nemeckého ovčiaka je veľká a ich rozdielnosť lepšie vynikne ak máme možnosť porovnávať ich súčasne. Napriek tomu, že ide o veľmi rozšírené a mnohopočetné psie plemená, s prehľadom si vystačia s jedným spoločným štandardom, ktorý je vypracovaný veľmi kvalitne a ako zvykneme vravieť až s nemeckou precíznosťou.
Trocha inak to je pri plemene u nás veľmi populárnom a známom ako „vižľa“. Podľa FCI poznáme dva typy tohto plemena a to krátkosrstý maďarský stavač FCI 57 (rövidszörü magyar vizsla) a drôtosrstý maďarský stavač FCI 239 (drötzörü magyar vizsla). Ak sme pri nemeckom ovčiakovi hovorili o podobnosti, pri maďarskom stavačovi je namieste použiť slovné spojenie značná exteriérová rozdielnosť. A to aj napriek tomu, že drôtosrstý maďarský stavač vznikol vlastne krížením krátkosrstého maďarského stavača s krátkosrstým nemeckým stavačom. U nás všeobecne rozšírené, ale nie celkom správne pomenovanie tohto plemena „vižľa“, vznikol pravdepodobne fonetickým prevzatím maďarského slova „vizsla“, ktoré v preklade do slovenčiny znamená stavač.
Jedným s rekordérov čo do počtu rôznych variant podľa uznania podľa počtu veľkostí , sfarbenia srsti a typu srsti jedného plemena je asi pudel FCI 172. Podľa štandardu poznáme štyri typy veľkostí, toy pudel, trpasličí pudel, stredný pudel a veľký (kráľovský) pudel, šesť základných sfarbení srsti a dva typy kvality srsti. Ak k tomu prirátame niekoľko uznaných výstavných strihov srsti, razom sa nám môže predstaviť niekoľko desiatok pudlov, všetkých popísaných v jednom štandarde FCI.
Veľmi exotické psie plemeno svojim vzhľadom ako aj krajinou pôvodu je pre nás peruánsky naháč s číslom štandardu FCI 310 (perro sin pelo del Perú). Patronát nad týmto plemenom má samozrejme krajina Peru. Štandard plemena sa v ostatných rokoch niekoľko krát menil a musíme povedať, že vždy to bolo s cieľom zabezpečiť lepší vývoj plemena hlavne s ohľadom na jeho zdravie. Psi naháči a teda aj peruánsky naháč sú psi neprehliadnuteľní. Ich telo je „nahé“ bez srsti s výnimkou, malých ostrovčekov osrstenia na hlave, špičiek uší, konci chvosta či labiek. Za absenciu osrstenia má na príčine gén, ktorý však prináša so sebou jeden nežiaduci jav a to že spôsobuje aj neplnochruposť, či že absenciu zubov v menšom alebo väčšom počte. Tu na pomoc prichádza štandardom uznaný typ peruánskeho naháča, ktorý je celo-osrstený ale zároveň aj plnochrupý. Chovatelia veľmi dobre vedia, aké dôležité je zakomponovať do svojej chovateľskej línie aj takýchto jedincov. Osrstený jedinec naháča je plnohodnotným členom rodiny peruánskych naháčov. V súčasnosti sa „chlpatý“ peruánsky naháč rodí približne ako každé piate šteňa vo vrhu. Má všetky práva ako jeho príbuzní, vytavuje sa mu preukaz pôvodu, je zapísaní do plemennej knihy a aj na výstavách musí byť rozhodcom posúdený ako každý iný „naháč“. V štandarde sa dozvedáme aj to, že peruánsky naháč je troch veľkostí vzrastu: malý, stredný a veľký. Zaujímavé na to ale je, že do akej kategórie bude daný jedinec zaradený sa on osobne, ako aj jeho majiteľ dozvie približne vo veku 18 mesiacov a rozhodne o tom komisia chovateľského klubu. Je v celku logické a pochopiteľné, že kríženie medzi malým a veľkým typom je neprípustné.
Za predpoklad štandardov do jazykov jednotlivých krajín sú zodpovedné príslušné národné chovateľské kluby pre konkrétne plemeno. V dnešnej dobe „internetu“, sa ale veľmi ľahko môže stať, že natrafíme na rôzne verzie prekladov štandardu, ktoré sú neúplne, s nepresným prekladom, alebo sú to preklady staršieho dáta, a teda nie sú celkom platné. Preklad štandardov psích plemien do slovenčiny, nie je úloha jednoduchá. Prekladatelia by sa samozrejme mali dobre orientovať v problematike šľachtenia pre dané plemeno a vychádzať vždy z originálneho a platného textu štandardu FCI
Použité zdroje
časopis Pes a Mačka
Angélique Bobríkova a Miloš Karlubík
Slovenská kynologická jednota
www.skj.sk
Federation cynologique internationale
www.fci.be
