DOGEE BLOG

Vitamín C pre psíkov

Vitamín C - kyselina L-askorbová

Céčko je nevyhnutný pre zabezpečenie fyziologických funkcií organizmu psov. Ovplyvňuje premenu cukrov, bielkovín, chráni dýchacie orgány pred zápalmi. Pôsobí ako stimulátor obranného metabolizmu, vplýva na utváranie ochranných látok a takto celkovo posiluje organizmus voči rôznym chorobám, zúčastňuje sa na regulácii telesnej teploty.

Zvyšuje odolnosť pri rôznom stresovom zaťažení. Zvýšenú potrebu tohto vitamínu majú iba šteňatá. Jeho nedostatok spôsobuje zvýšenú náchylnosť na infekciu. Prejavom hypovitaminózy až avitaminózy u psov je krvácanie z ďasien, sekundárne infekcie, strata zubov, poruchy krvotvorby – anémia, skorbut, nechutenstvo, žalúdočné a črevné katary a psychické zmeny. Všeobecne je požadovaný za netoxický. Jeho zdrojom je mlieko, vnútornosti, zemiaky a zelenina.

Vitamíny v kŕmnej dávke tvoria iba malý podiel, no ich pravidelný a vyvážený príjem je veľmi dôležitý. Vitamíny majú v organizme psov mnohotvárne funkcie. Nároky na vitamínovú výživu sú vyššie predovšetkým pri mladých rastúcich šteňatách, gravidných a laktujúcich súk ( doporučujú sa dvojnásobné množstvá ), keď nesprávna výživa môže spôsobiť vážne, často ťažko liečiteľné ochorenia a degenerácie.

VITAL C 300g

VITAL C 700g

 

vitamic_C_pre_psov

Šteniatko?

Trend mať psíka sa čoraz viac rozrastá. Niekto hľadá spoločníka, niekto zasa kamaráta na túry...
Ako chovateľ som sa rozhodla napísať pár viet, riadkov, možno rád. Inšpiruje ma k tomu množstvo ľudí, príbehov, bohužiaľ, nie so šťastným koncom.

Aj vy ste sa rozhodli mať šteniatko?
V prvom rade si treba uvedomiť, že je to záväzok na niekoľko rokov. Je to ako manželstvo, kedy mu neviazane odovzdáte časť svojho života, darujete lásku a on vám to oddane vráti. Ešte pred kúpu rátajte s tým, že s radosťou prídu aj problémy. Ak si myslíte, že pri prvom probléme môžete psíka ,,odložiť“ do iných zodpovedných rúk, radšej na šteniatko zabudnite...

Správny výber plemena nemôže byť problém, či?
Myslím, že len malá časť ľudí sa zamýšľa nad vhodným výberom psej rasy. Ale veď tie šteniatka sú tak nádherné...

Šteniatko vyrastie na dospelého psíka. Každé psie plemeno bolo storočia cieľavedome šľachtené k určitej ,,práci“. Ak psík nenájde využitie, nastanú problémy, ktoré som spomenula v úvode. Psík sa nudí, demoluje byt, dom, záhradu, váš život... :D 

Ako teda ďalej?
Hlavne si treba dobre premyslieť, čo so psíkom chceme robiť. Či máme záujem o nejaký šport, alebo chceme iba domáceho miláčika. Každé plemeno je niečím špecifické. Sú plemená, ktoré doslova vyžadujú nejakú prácu, ktorá ich bude zamestnávať, či po fyzickej ale aj psychickej stránke. Lebo unavený pes = šťastný pes. Nikdy si nekupujte psíka ako módny doplnok. Pes z vás nikdy neurobí väčšieho ,,drsňáka“ alebo sledovanejšiu ,,babenku“

Aj malé plemeno potrebuje mať svoje ,,využitie“ . Sledujem to hlavne u menších spoločenských plemien. Nevhodnou výchovou dochádza k vytváraniu zlozvykov, ktoré je potom už ťažko odbúrať. 

Väčšina psov je vhodná do bytu, pokiaľ im dá majiteľ kvalitný a plnohodnotný život. No sú psie rasy, ktoré nie sú vhodné k domu a hlavne nie celoročne.

Pri výbere toho správneho plemena berte na ohľad svoj životný štýl, priestor, ktorý dokážete psíkovi poskytnúť a vyžitie, ktoré mu môžete ponúknuť.
Ak už máte vybraté plemeno, ba dokonca vás zaujalo viac plemien, neuponáhľajte sa. Nič nie je horšie, ako sklamanie majiteľa a následné hľadanie nového domova tvorovi, ktorý vám bezmedzne dôveruje. Základná otázka znie, budem mať najbližších pätnásť rokov čas? Pes sa totiž nedokáže o seba postarať sám a je plne odkázaný na ,,svojho“ človeka.

Ak vám nezáleží na rase psíka, pozrite si ponuku útulkov, združení, ktoré ponúkajú adopcie opustených a nechcených psíkov. Nepodporujte ľudí, ktorý zarábajú na predaji psíkov bez rodokmeňa.

Ak vás môj krátky článok, úvaha zaujala, sledujte nás aj naďalej, nabudúce si môžete prečítať ako vybrať dobrého chovateľa, na čo si dať pozor. A ak už máte vybrané plemeno, pozrieme sa bližšie na správny výber šteniatka. :D

                                                                                                                                                      Veronika :-)

image-253dab6dbdf47d0f19b57e518f5f15c9b9a688e10da2330b31bddd8b4f4cb62d-V

PRACHOVÉ ROZTOČE U ZVIERAT

Aké problémy spôsobujú prachové roztoče u psov? 

Prípravok proti roztočom

Čo je atopická dermatitída?

Rovnako ako u ľudí môžu byť aj zvieratá postihnuté alergiou na roztoče. Koža je prirodzenou bariérou organizmu proti kontaminácii (infiltrácií mikroorganizmov do tela, ako sú baktérie, vírusy alebo huby). Ak váš pes trpí atopickou dermatitídou, jeho pokožka už nepôsobí ako bariéra a púšťa sa do alergénov a choroboplodných zárodkov v telo vášho psa, môže spôsobiť abnormálne silnú reakciu následkom prieniku týchto alergénnych látok. 

Táto alergia sa prejavuje svrbením a vyrážkami okolo tváre, perineálnej oblasti (konečník, vulva), prstami (medzery medzi vankúšikmi), ​​brušnými záhybmi a podpazušiami. Ďalej sa u atopických psov rozvinú alergie, keď prídu do styku s alergénmi vo vzduchu (inak sa nazývajú aero alergény). Mnoho psov je potenciálne alergických na: roztoče, peľ, spóry plesne, zvieracie lupiny a odumretú kožu. Táto alergia postihuje 10 - 15% psov. V mestských oblastiach je však viac ako 90% alergií na psov spôsobených roztočmi.

Sú niektoré plemená náchylnejšie ako iné?

U niektorých plemien psov je väčšia pravdepodobnosť výskytu tejto choroby. Niektoré plemená sú výrazne náchylnejšie ako iné: Shar Pei, Fox Terrier, Jack Russell Terrier, Labrador a Golden Retriever, Boxer, Bulldogs, Americký stafordšírsky bulteriér, Bulteriér, West Highland White Terrier, Setters, Lhasa Apso, Shi-Tsu a Kavalírsky kráľ Charles španiel sú najviac zastúpené atopické plemená psov. Štúdie identifikovali veľké množstvo plemien atopických psov. U šteniatka narodeného z dvoch atopických rodičov je veľmi pravdepodobné, že sa toto ochorenie vyvinie v priebehu dospelosti.

Aká je diagnóza?

Diagnóza je hlavne klinická. Krvné alebo intradermálne testy na alergiu nedokazujú existenciu choroby, ale môžu slúžiť ako nástroje liečby (eliminácia alergénov, desenzibilizácia-„znižovanie precitlivenosti organizmu“). Liečba alergií spočíva v použití liekov na zmenu imunitnej odpovede tela. Kortiko-steroidy sa môžu použiť na reguláciu nadmerného vstrebávania. V niektorých prípadoch môže byť výhodná desenzibilizácia, ale treba poznamenať, že si vyžaduje dlhý proces a je iba čiastočne účinná (50%).

Neexistuje žiadny liek; cieľom liečby je kontrola choroby. Neexistuje ani univerzálna liečba, pretože každý pes predstavuje jedinečný prípad. Nakoľko toto ochorenie je chronické, psy, ktoré ním trpia, často vyžadujú celoživotné ošetrenie a príznačnú starostlivosť. Včasné odhalenie pomôže dôkladná a dôsledná liečba  udržať chorobu pod kontrolou. U niektorých zvierat je toto ochorenie od začiatku vážne, s veľkými oblasťami postihnutými svrbením a kožnými vyrážkami od veľmi mladého veku psa(šteniatka). Toto sú najťažšie formy ochorenia a následnej liečby. V mestských oblastiach je viac ako 90% alergií na psov spôsobených roztočmi.

Ktoré roztoče sa nachádzajú v pelechu pre psov???

Roztoče a skladovanie potravín

Roztoče sa nachádzajúce v pelechu pre psa a patria prevažne do čeľade Acaridae (hlavne Tyrophagus putrescentiae) do rodiny Glycyphagoidae (ako je Glycyphagus domesticus). Tieto roztoče sa zvyčajne nachádzajú v potravinových rezervách. Môžu sa rozptýliť po celom dome behom niekoľkých mesiacov. Tieto roztoče sú takzvané pavúky (príbuzné pavúkom), ktoré sú neviditeľné voľným okom a žijú v prachu našich domovov. Roztoče nie sú hmyz. Roztoč meria menej ako 1 milimeter (medzi 0,2 - 0,3 mm na dĺžku). Tvoria širokú škálu potravinového odpadu. Pleseň ich živí aj v okolitom prostredí, s ktorým žijú v symbióze. V skutočnosti, čím viac sa kŕmia, tým viac sa rozptyľuje pleseň. Roztoč počas konzumácie plesne rozloží spory procesom trávenia, ktoré šíri ďalej. Preto používa plesne ako zdroj potravy a rýchlo ju rozptýli po okolitej ploche. Potravinové roztoče potrebujú teplo a vlhkosť, aby prežili (pokiaľ možno 20 až 30 °C a 70 až 90% relatívnej vlhkosti). Získaním vody, ktorú potrebujú na prežitie, využívajú vlhkosť vo svojom okolí. Preto ich priťahuje pelech pre psov. Keď váš pes spí, stráca vodu dýchaním. Roztoče k nemu migrujú (nikdy pre nich nie je telo psa príliš horúce), aby využili vlhkosť generovanú jeho dýchaním. Keď váš pes opustí svoje lóže (pelech), roztoče sa uchytia v látkových záhyboch a hlboko v pelechu, čo sťažuje ich elimináciu.

Roztoče a prach v domácnosti

Pelechy pre psov sú často domovom niekoľkých jedincov z rodiny Pyroglyphidae (Dermatophagoides farinae et Dermatophagoides pteronyssinus). Toto sú rovnaké roztoče, aké nájdeme vo vlastných posteliach. Vzhľadom na skutočnosť, že psy majú menej pravidelných hodín spánku a môžu mať niekoľko rôznych miest na spanie, je pelech pre psov menej priaznivým prostredím pre roztoče, ktoré obvykle obývajú naše postele, čo vysvetľuje. Roztoče prítomné v pelechu pre psa sú prevažne potravinové roztoče.

Prípravok proti roztočom 250 ml

Aktuálne možné riešenia

Roztoče sú všade, aj keď je dom čistý. Stále je však užitočné vyčistiť pelech a jeho oblasť, v ktorých pravidelne trávia čas, pretože pomáhame odstraňovať odumretú kožnú hmotu, ktorá podporuje rast populácie roztočov. Toto čistenie sa musí vykonať pomocou vysávača. Nie je to ľahká úloha! Mŕtve roztoče a ich výkaly sú také ľahké, že môžu uniknúť z vaku vysávača, a preto sa môžu rozptyľovať okolitým vzduchom. Na ich odstránenie je nevyhnutné používať sáčky vybavené primeranými (HEPA) filtrami. 

Na druhej strane živé roztoče používajú sacie nohy, aby im pomohli prilepiť sa na akýkoľvek povrch, v ktorom žijú. Ako také, vysávanie vysokokvalitným zariadením však nevylučuje príčinu dermatitídy, pretože prachové roztoče sa môžu schovávať hlboko v poduškách, tkaninách a prešívanom materiáli. Počas vysávania sa niektoré roztoče pripájajú k tkanine, a preto sa nemusia eliminovať vysávačom. Nakoľko sa tieto zvieratá(malé potvorky) rýchlo množia, tak už pár jedincov behom krátkeho času dokáže vytvoriť veľkú kolóniu.

 

Použitie akaricídov

Na trhu existujú produkty nazývané akaricídy alebo biocídy. Tieto výrobky, vyrobené z bázy rastlinných extraktov (rastlinné pyretrum, éterické oleje) alebo syntetických produktov, sa ľahko používajú a sú pomerne lacné. Majú však krátku trvanlivosť a môžu byť toxické pre používateľa a psa.

Lapač prachu roztočov

Vyrábajú sa veľmi ľahko použiteľné zachytávače/zariadenie, ktoré je zamerané na extrakciu a usmrcovanie alergénnych roztočov žijúcich v pelechov pre psov. Princíp niekoľkými slovami: používateľ si vezme uterák a potom ho položí na posteľ pre psa. Tento uterák sa postrieka roztokom, ktorý priťahuje roztoče. Po aplikácií roztoku sú roztoče v pelechu, priťahované vôňou a zadržiavajú sa na uteráku, ktorý sa potom umiestni do práčky, aby sa zbavil roztočov. Po vypratí, keď je uterák suchý, je možné ho umiestniť na iný čalúnený nábytok a znova ho nastriekať atraktívnym roztokom, aby zachytil iné roztoče.

Upozorňujeme, že druhy roztočov prítomné v ľudských matracoch nie sú tie isté, aké sa nachádzajú v pelechu pre psov (pozri časť: „Ktoré roztoče sa nachádzajú v pelechu pre psov“). Prečo sú do riešenia priťahované prachové roztoče pre psov? Roztoče získavajú vodu, ktorú potrebujú na prežitie, využitím vlhkosti vo svojom okolí. Ak je vzduch príliš suchý, roztoče si navzájom rozosielajú chemické správy, aby sa zabránilo strate vody. Tieto správy sa nazývajú agregačné feromóny. Po odoslaní týchto správ tvoria prachové roztoče v našich matracoch agregáty, ktoré môžu obsahovať tisíce jednotlivcov. Po zhromaždení sú schopní vyhnúť sa umieraniu. Pre ich prežitie je nevyhnutné, aby pochopili túto chemickú správu a atraktívny feromón. Keď vlhkosť okolitého prostredia klesne, roztoče, ktoré sa nedokážu zhromaždiť so svojimi druhmi, zomrú na dehydratáciu. Tieto feromóny sme identifikovali a kvantifikovali. Sú prítomné v atraktívnom riešení v množstvách postačujúcich na prilákanie roztočov ukrytých aj v hĺbkach matracov. Tieto molekuly nie sú toxické. Okrem toho sú už súčasťou biológie prachových roztočov, a preto na rozdiel od biocídov nebudú mať voči týmto roztočom rezistenciu. „Atraktívne“ riešenie je neškodné pre domácich miláčikov a ľudí. Našou vôľou je vyvinúť ľahko použiteľné zachytávacie zariadenie, ktoré je zamerané na extrakciu a usmrcovanie alergénnych roztočov žijúcich v pelechu pre psa.

 Prípravok proti roztočom 250 ml

Inšpiráciou a zdrojom bola stránka domobios.com
zodpovedný pracovník projektu je paní Céline Peeters.
Týmto sa chceme poďakovať, za rozsiahlu prácu na projekte a možnosťou informovať  našich čitateľov na našom blogu dogee.sk

Kryptorchizmus u psov

Čo je to kryptochizmus?

Kryptochizmus je lekársky názov odvodený z latinských slov kryptos (skrytý) a orchis (semenník). Označuje nezostúpenie jedného alebo oboch semenníkov do miešku. Vyskytuje sa v rôznej miere u všetkých cicavcov, vrátane psíkov...

Semenníky sa u psov samčieho pohlavia vyvíjajú v brušnej dutine a až po ich narodení začína postup zostupovania semenníkov cez slabinový (inguinálny ) kanál do miešku. Tento proces by mal byť ukončený asi vo veku 14 dní psíka.


Obdobie, odkedy sa môže vyhmatať semenník, sa u jednotlivých plemien mierne líši. Pri hmataní semenníkov u šteniatka treba byť citlivý a opatrný. Občas sa stane, že semenník ešte nie je v miešku, ale v slabine, no najneskôr vo veku dvoch mesiacov, kedy odchádza šteniatko od chovateľa, by mali byť oba semenníky v miešku. Správny chovateľ vám o tom povie, upozorní a v prípade potreby aj pomôže.  Abnormalitou od fyziologického stavu je zadržanie jedného ( jednostranný kryptochizmus ) alebo oboch ( obojstranný kryptochizmus ), alebo dokonca môže dôjsť k úplnému nevyvinutiu.

Jednostranný kryptochid, nie je úplne neplodný jedinec, čiže nie je úplne sterilný, zato obojstranný kriptochid je úplne sterilný.
Kryptochizmus je ochorenie, ktoré je vysokým stupňom dedičnosti. Len malé percento má iný vplyv.

Pre správny a zdravý vývin je dôležitá teplota, preto nie je vhodné šteniatka prehrievať, napríklad na vyhrievacích podložkách. Optimálna teplota by mala byť v miešku o pár stupňov nižšia ako teplota tela. V prípade, že semenníky nezostúpia a vplyvom vyššej teploty nastáva degeneratívny proces.

Ďalším a hlavne najhorším ochorením, je riziko nádorov. Tieto problémy prichádzajú postupne s vekom psíka. Nikdy to netreba zanedbať a vždy všetko včas prekonzultovať s veterinárom. Okrem nádorového  ochorenia môže pri nezostúpených semenníkov hroziť aj torzia semenovodu, ktorá sa prejavuje silnou a bolesťou brucha. Nádor je v podstate také neriadené zmnoženie buniek.

Nádorové bunky môžeme rozdeliť na dve skupiny – zhubné (melígne) a nezhubné (benígne). Benígne bunky nevytvárajú metastázy, zatiaľ čo melígne bunky áno. Tieto zhubné metastázy nemusia byť zo začiatku vôbec vidieť voľným okom.

Polovičný teda jednovaječný kryptochid nesmie byť ďalej použitý v chove, pretože toto ochorenie prenesie na ďalšie generácie. Kryprochizmus je dedičný! Takýto jedinec by nemal byť nikdy použitý v chove, dbať by na to mal každý správny chovateľ. Rovnako by Vás mal chovateľ informovať pri predaji psíka na všetky možné riziká, ktoré sú s týmto spojené.

Liečenie a riešenie problému s kryptochyzmom, záleží od konkrétneho jedinca. Zo zdravotného hľadiska sú dve metódy, ktorými sa dá zdravotný stav psíka riešiť. Prvý spôsob je hormonálna liečba ktorá podporuje zostúpenie semenníkov spojená s masážou. Toto je vhodné a účinné do veku 4 mesiacov psíka. Druhý spôsob je chirurgický zákrok, ktorý sa robí najneskôr do 4 rokov psíka.

Kryptochizmus je problematika, s ktorou sa chovatelia stýkajú už celé desaťročia. V minulosti a aj teraz by to mal byť sledovaný parameter v chove, nemal by byť zanedbávaný už len kvôli problémom, ktoré môže spôsobovať.

Pitchdog - hračka pre psov Collar

Na prelome leta 2019 k nám prišla nová hračka pre psov - Pitchdog.
Prečo spoločnosť Collar prišla na trh s napodobeninou obľúbených fialových krúžkov?

Dog Puller šport je pomerne mladá disciplína, ktorá je medzi psíčkarmi obľúbená, avšak náklady na obstaranie Pullerov sú pomerne vysoké. Z tohto dôvodu prišla spoločnosť Collar s jedným kruhom - Pitchdog, ktorý je podobne ako Puller z unikátneho materiálu. Ľahko sa drží v ruke, pláva na vode, neobsahuje škodlivé látky ani farbivá, konštrukcia je vyvinutá tak, aby nedošlo k poraneniu človeka ani psa pri hre. 

Pitchdog má veľmi podobné vlastnosti ako Puller. Pri jeho testovaní sme s ním zaobchádzali ako s Pullerom. Naši chalani majú spolu 90 kg, rozhodne sme s Pitchdogom nezaobchádzali ako v rukavičkách...

Materiál, ktorý si spoločnosť Collar nechala patentovať, je o niečo tvrdší ako u Pullerov. Berry s Honeym nemali s týmto materiálom problém, ale sú zvyknutí na Puller, tak som s tým ani nepočítala, že by túto hračku odmietali. Výlisky, ktoré sú pre lepšie uchopenie pitchdogu sú skôr kozmetické.

Rovnako ako u Pulleru sú vidieť ihneď po použití zákusy, ale nič nenasvedčuje tomu, že by to malo hračku fatálne poškodiť alebo zničiť. Ťah prežil .... (toho som sa bála najviac).

Celé by som to teda zhrnula asi takto ... Ak váš pes rád pracuje, aportuje, športuje, Pitchdog je skvelé spestrenie tréningu. Ak sa Vám páči Dog Puller šport a neviete, čo na to váš hafan je hračka Pitchdog výborný prvý krok. Zistite, či o tento druh športu má psík záujem a zároveň ušetríte pomerne veľa peňazí.

Za Dogee môžeme teda Pitchdog odporučiť.

Laďka Šušková

Hlavný tester - Honey - RR

 

 

INSECT - Mňam, mňam cvrčky

V posledných mesiacoch, niektorý veterinári nabádajú majiteľov štvornohých miláčikov, aby kŕmili svoje psy a mačky potravou obsahujúcou hmyz.

Britská veterinárna asociácia (BVA) tvrdí, že takéto krmivo na báze hmyzích proteínov sú lepšie ako ,,prémiový steak“ - https://www.bva.co.uk/

 

Bardog Hypoalergénne Grain Free Insect Holistic - hmyzí proteín

 

Veterinári očakávajú u niektorých majiteľov zvierat odpor, tvrdia však, že podľa prieskumov by mnohí z nich takéto krmivo akceptovali. Podľa zástancov takejto stravy poskytujú proteíny z hmyzu ekologickejšiu alternatívu oproti tradičnému krmivu.

Krmivo vyrábané z hmyzu je veľmi dobrou ekologickou alternatívou. Hmyz je skvelým zdrojom proteínov a jeho chov ma len minimálny škodlivý dopad. Takže toto krmivo je nie len výživné, ale takisto šetrí naše životné prostredie.

Psy sú všežravce a zjedia takmer čokoľvek, preto im postačí aj hmyz. V prípade mačiek by však podobnú stravu nebolo jednoduché použiť. Mačky sú totiž na rozdiel od psov náročnejšie na kvalitu stravy, pretože ich telo si nedokáže vytvoriť životne dôležitú aminokyselinu taurín.

Štandardy psích plemien (FCI)

Medzinárodná kynologická federácia so zaužívanou skratkou FCI v súčasnosti združuje viac ako 80 členských krajín a jej základnou prioritou je rozvoj chovu zdravých psích jedincov s povahovými znakmi príslušného psieho plemena. V súčasnej dobe FCI zastrešuje asi 400 uznaných psích plemien. Čo si ale treba predstaviť pod pojmom psie plemeno a ako sa dá objektívne zistiť, na aké plemeno psa práve pozeráme? No predsa podľa štandardu psieho plemena. Štandard psieho plemena je dokument vypracovaný v písanej forme a podrobne popisuje všetky aspekty, ktoré by mal spĺňať „ideálny“ jedinec plemena podľa FCI. Tiež nám poskytuje dôležité informácie ako na príklad krajinu pôvodu, krajinu ktorá má nad plemenom patronát, FCI skupinu, sekciu či číslo štandardu, ktoré je pre každé plemeno jedinečné a nezameniteľné. Väčšina štandardov nehovorí len o exteriéri psa, ale aj o povahových vlastnostiach, či využití psa.  Všetky štandardy uznaných psích plemien podľa FCI sú archivované a prístupné verejnosti na webovej stránke FCI a to v štyroch jazykoch.

Každé plemeno musí mať svoj štandard. Bez neho by koniec koncov plemeno nebolo plemenom.

Vonkajšia forma štandardu, alebo ak chcete, základná kostra popisu je pre všetky plemená rovnaká. To nám umožňuje veľmi jednoduché a prehľadné porovnanie plemien a zaručuje aj nezameniteľnosť daného plemena.

Kostra štandardu v prehľadných odsekoch popisuje názov plemena, krajiny pôvodu, krajinu ktorá má patronát  nad plemenom, klasifikáciu podľa FCI, stručnú históriu plemena, všeobecnú charakteristiku, požadovanú povahu jedincov, popis jednotlivých častí tela, pohyb, farbu a tvar očí, počet zubov, farebné variácie a kvalitu srsti, výšku hmotnosť či prípadné chyby a možné nedostatky.

Za kraju pôvodu plemena je považovaná krajina, v ktorej bolo dané plemeno vyšľachtené, alebo z ktorej krajiny či oblasti môžeme vysledovať jeho historický pôvod. V minulosti boli u niektorých plemien rôzne polemiky o tom, ktorá krajina je naozaj považovaná za krajinu pôvodu. Preto majú niektoré plemená napr. malý kontinentálny španiel – papilon pri krajine pôvodu uvedené dve krajiny a to v tomto prípade Francúzsko a Belgicko.

Krajina, ktorá má patronát nad plemenom, je krajina, v ktorej bol vypracovaný štandard plemena, ktorá zabezpečila jeho uznanie podľa FCI, čo v praxi znamená niekoľko rokov zložitej práce s plemenom pri jeho šľachtení s cieľom splnenia všetkých podmienok, aby dané psie plemeno bolo klasifikované ako uznané psie plemeno podľa FCI. Príslušný národný chovateľský klub, resp. národný kynologický zväz danej krajiny je zodpovedný za vypracovanie štandardu plemena. Takýto štandard plemena má oficiálny a zväzový charakter a platí pre príslušné plemená vo všetkých krajinách, ktoré zastrešuje FCI a všetci chovatelia daného plemena sú povinní sa nim riadiť. Musíme však aj povedať, že štandard plemena nie je žiadna „dogma“ a je možné ho aj upravovať a meniť, hlavne v dôsledku vývinu a formovania plemena počas obdobia jeho šľachtenia, alebo zabezpečenia lepšieho zdravotného vývoja plemena ako celku.

I napriek tomu často vidíme výrazné rozdiely medzi odchovanými jedincami toho istého plemena od chovateľov zo Slovenska, z krajiny pôvodu či zo Škandinávie alebo u iného kontinentu. Je to dané predovšetkým krvnými líniami, ktoré si jednotlivý chovatelia budujú, ako aj aktuálnou ponukou krycích psov v jednotlivých krajinách. Tento jav nemusí byť na škodu plemenitby ako takej, ak sa chovatelia stále držia štandardu. Preto by sa chovatelia za účelom skvalitnenia svojho chovu ale aj plemena ako takého mal sledovať spôsob plemenitby vo svete a ak je to potrebné alebo nutné, nemal by sa báť vycestovať pre získanie nového krycieho psa niekoľko sto, či tisíc kilometrov, ktorý mu prinesie novú krv do jeho chovu a následne aj do okolitých krajín. Častým problémom u chovateľov je skutočnosť, že kryjú sučky so psom podľa kritéria najnižších nákladov. So psom, ktorý je najbližšie bez ohľadu na to, či sa vôbec daný jedinec z hľadiska rodokmeňu, exteriéru či povahových vlastností k ich sučke hodí. Pri takom druhu šľachtenia môže veľmi rýchlo dospieť k zisteniu, že jedinci z ich odchovu sú na míle vzdialené od štandardu plemena.

Štandard je daný nie len preto, aby sa na základe neho dali odlíšiť jednotlivé plemená ale aj preto, aby sa mohlo na jeho základe hodnotiť, či porovnávať kvalita jedincov daného plemena. Štandard plemena by mal byť napísaný stručne ale jednoznačne, nemal by pripúšťať dvojaky výklad popisu plemena, ale nie vždy je tomu tak, preto nájdeme v štandardoch aj popis typu: o primerane dlhých chvostoch, priestrannom pohybe, či nie príliš nízko nasadených ušiach. Toto vytvára určitý priestor pre vytvorenie rozdielnej predstavy o ideálnom predstaviteľovi plemena. Tu sa vynára otázka do akej miery sme schopní zodpovedne a objektívne posúdiť či daný psí jedinec je práve ten, ktorý predstavuje toho ideálneho psa podľa štandardu. Výnimkou nie sú ani rozhodcovia pre posudzovanie exteriéru psov na výstavách psov. Každý rozhodca posudzuje podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia, pri posudzovaní psích jedincov využíva svoje kynologické vedomie, vlastné skúsenosti pri šľachtení niektorého s plemien či dlhoročnú prax z výstavných kruhov pri určovaní toho najlepšieho jedinca. Na druhej strane má ale aj výhradné právo používať svoj subjektívny názor či uhol pohľadu. Tak že aj keď máme a poznáme štandard plemena, vyhľadávanie tých ideálnych psov nie je vôbec jednoduché a nájsť toho najideálnejšieho je vlastne nemožné, a preto o tých najkvalitnejších hovoríme ako o jedincoch, ktorí sa najviac približujú k ideálnemu predstaviteľovi daného plemena.

Už bolo vyššie spomínané, že FCI eviduje dnes približne štyri stovky rôznych psích plemien, každé so svojim štandardom. Dalo by sa teda predpokladať, že všetky štandardy si budú podobné ako vajce vajcu. Ale nesmieme opomenúť skutočnosť, že tu hovoríme o psích plemenách rôznych veľkostí, s rôznym účelom využitia a pochádzajúcich z celého sveta a tak nájdeme medzi štandardmi psích plemien aj niekoľko odlišností a zaujímavostí.

Mnoho psích plemien nesie v oficiálnom názve aj krajinu svojho pôvodu. A tak pod číslo FCI 332 nájdeme plemeno s názvom československý vlčiak. Pes, ktorý je v našich končinách veľmi obľúbený a vyhľadávaný. Avšak krajinou pôvodu „Československo“ by sme v nových mapách hľadali márne. Našincom a aj ľuďom z okolitých krajín je ale zrejme, že toto plemeno bolo vyšľachtené v rokoch, kedy, „Československo“ ešte ako také existovalo a čo sa potom udialo. Zaujímavosťou je ale fakt, že patronát nad týmto plemenom prevzala Slovenská republika, a to z plemena československý vlčiak vzniklo slovenské národné psie plemeno.

Zrejme najrozšírenejším psím plemenom u nás ale aj vo svete je nemecký ovčiak. Jeho číslo štandardu je FCI 166. Nie všetci ale vedia, že štandard hovorí o dvoch typoch tohto známeho plemena. Je to nemecký ovčiak krátkosrstý a nemecký ovčiak dlhosrstý.  Podobnosť oboch typov nemeckého ovčiaka je veľká a ich rozdielnosť lepšie vynikne ak máme možnosť porovnávať ich súčasne. Napriek tomu, že ide o veľmi rozšírené a mnohopočetné psie plemená, s prehľadom si vystačia s jedným spoločným štandardom, ktorý je vypracovaný veľmi kvalitne a ako zvykneme vravieť až s nemeckou precíznosťou.

Trocha inak to je pri plemene u nás veľmi populárnom a známom ako „vižľa“. Podľa FCI poznáme dva typy tohto plemena a to krátkosrstý maďarský stavač FCI 57 (rövidszörü magyar vizsla) a drôtosrstý maďarský stavač FCI 239 (drötzörü magyar vizsla). Ak sme pri nemeckom ovčiakovi hovorili o podobnosti, pri maďarskom stavačovi je namieste použiť slovné spojenie značná exteriérová rozdielnosť. A to aj napriek tomu, že drôtosrstý maďarský stavač vznikol vlastne krížením krátkosrstého maďarského stavača s krátkosrstým nemeckým stavačom. U nás všeobecne rozšírené, ale nie celkom správne pomenovanie tohto plemena „vižľa“, vznikol pravdepodobne fonetickým prevzatím maďarského slova „vizsla“, ktoré v preklade do slovenčiny znamená stavač.

Jedným s rekordérov čo do počtu rôznych variant podľa uznania podľa počtu veľkostí , sfarbenia srsti a typu srsti jedného plemena je asi pudel FCI 172. Podľa štandardu poznáme štyri typy veľkostí, toy pudel, trpasličí pudel, stredný pudel a veľký (kráľovský) pudel, šesť základných sfarbení srsti a dva typy kvality srsti. Ak k tomu prirátame niekoľko uznaných výstavných strihov srsti, razom sa nám môže predstaviť niekoľko desiatok pudlov, všetkých popísaných v jednom štandarde FCI.

Veľmi exotické psie plemeno svojim vzhľadom ako aj krajinou pôvodu je pre nás peruánsky naháč s číslom štandardu FCI 310 (perro sin pelo del Perú). Patronát nad týmto plemenom má samozrejme krajina Peru. Štandard plemena sa v ostatných rokoch niekoľko krát menil a musíme povedať, že vždy to bolo s cieľom zabezpečiť lepší vývoj plemena hlavne s ohľadom na jeho zdravie. Psi naháči a teda aj peruánsky naháč sú psi neprehliadnuteľní. Ich telo je „nahé“ bez srsti s výnimkou, malých ostrovčekov osrstenia na hlave, špičiek uší, konci chvosta či labiek. Za absenciu osrstenia má na príčine gén, ktorý však prináša so sebou jeden nežiaduci jav a to že spôsobuje aj neplnochruposť, či že absenciu zubov v menšom alebo väčšom počte. Tu na pomoc prichádza štandardom uznaný typ peruánskeho naháča, ktorý je celo-osrstený ale zároveň aj plnochrupý. Chovatelia veľmi dobre vedia, aké dôležité je zakomponovať do svojej chovateľskej línie aj takýchto jedincov. Osrstený jedinec naháča je plnohodnotným členom rodiny peruánskych naháčov. V súčasnosti sa „chlpatý“ peruánsky naháč rodí približne ako každé piate šteňa vo vrhu. Má všetky práva ako jeho príbuzní, vytavuje sa mu preukaz pôvodu, je zapísaní do plemennej knihy a aj na výstavách musí byť rozhodcom posúdený ako každý iný „naháč“. V štandarde sa dozvedáme aj to, že peruánsky naháč je troch veľkostí vzrastu: malý, stredný a veľký. Zaujímavé na to ale je, že do akej kategórie bude daný jedinec zaradený sa on osobne, ako aj jeho majiteľ dozvie približne vo veku 18 mesiacov a rozhodne o tom komisia chovateľského klubu. Je v celku logické a pochopiteľné, že kríženie medzi malým a veľkým typom je neprípustné.

Za predpoklad štandardov do jazykov jednotlivých krajín sú zodpovedné príslušné národné chovateľské kluby pre konkrétne plemeno. V dnešnej dobe „internetu“, sa ale veľmi ľahko môže stať, že natrafíme na rôzne verzie prekladov štandardu, ktoré sú neúplne, s nepresným prekladom, alebo sú to preklady staršieho dáta, a teda nie sú celkom platné. Preklad štandardov psích plemien do slovenčiny, nie je úloha jednoduchá. Prekladatelia by sa samozrejme mali dobre orientovať v problematike šľachtenia pre dané plemeno a vychádzať vždy z originálneho a platného textu štandardu FCI

Použité zdroje
časopis Pes a Mačka
Angélique Bobríkova a Miloš Karlubík
Slovenská kynologická jednota
www.skj.sk
Federation cynologique internationale
www.fci.be

 

Dilatácia a Torzia žalúdka u psov

Dilatácia a Torzia žalúdka u psov.
(GDV, z angl. gastric dilatation - volvulus)

Syndróm dilatácie a torzie žalúdka je jeden z najťažších klasických ochorení psov s ktorými sa veterinárny doktori stretávajú. Behom okamžiku, v podstate z neznámych príčin sa zo zdravého a šťastného psa stáva pacient u ktorého je nutné bojovať o jeho život.          

Dilatácia a torzia žalúdku je jednoducho povedané proces, kedy sa žalúdok plní plynom a následne sa otáča kolo svojej pozdĺžnej osy. Toto otočenie môže byť od 90° až 360°. Obsah žalúdka môže začať kvasiť, plyn uvoľnený s kvasu expanduje a dochádza k zvýšeniu tlaku. Počas tohto procesu sa môže pozastaviť, až úplne zastaviť tok krvi do žalúdka, ktorá obsahuje kyslík. To má za príčinu čiastočného, alebo úplného odumretia vlákien. Súčasne sa otočí slezina a tým dochádza k významnému narušeniu krvného obehu.  Narušenie krvného obehu spôsobuje ďalšie problémy, ktoré vedú už za niekoľko málo hodín k úmrtiu zvieraťa, pokiaľ nie je chirurgicky ošetrený.

U psov môže vzniknúť chronická dilatácia alebo torzia. Žalúdok je trošku pootočený, čo môže viesť k nechutenstvu, nepravidelnému zvracaniu, chudnutiu, zníženej aktivite pohybu. Jedná sa o zhoršujúci sa stav, ale nie priamo ohrozujúci život psa, kedy sa medzi nevracajúcimi príznakmi pes javí ako zdraví. Pre správne určenie tejto diagnózy sa používa niekoľko krát vyšetrenie RTG.

Dilatácia a torzia žalúdka vzniká najčastejšie u veľkých a obrích plemien psov s hlbokým hrudníkom ako je napríklad: nemecká doga, bernardýn, moskovský strážny pes, nemecký ovčiak, gordon seter, doberman, a veľa ďalších. Toto ochorenie môže postihnúť tak tiež aj stredné a malé plemená psov, náchylnejší sú napríklad baset, šar-pej.

Dilatácia a torzia žalúdka môže vzniknúť v akomkoľvek veku, ale prevažne sa objavuje u psov v strednom až staršom veku psa. Toto ochorenie nepostihuje výhradne len psov ale týka sa aj mačiek.

Na americkej univerzite University of Purdue, ktorá sa nachádza v štáte Indiana boli urobené štúdia, do ktorých boli zaradené stovky psov, u ktorých sa torzia vyvinula, a bola vypočítaná pravdepodobnosť výskytu torzie u daného plemena v porovnaní s krížencami. S použitím ich tzv. GDV ratia má nemecká doga 41,4x vyššiu pravdepodobnosť na výskyt torzie ako kríženci. Nemecká doga sa nie len na práve na tejto univerzite radí v štatistickom rebríčku na prvé miesto, ale dá sa povedať že to celosvetová záležitosť tohto krásneho a majestátneho plemena.                                                       

Informačná tabuľka dole.

Syndróm dilatácie a torzie žalúdka nemá jednu príčinu, ale ide o viacero rôznych príčin  vnútorných a vonkajších faktorov. S tohto hľadiska môžeme ochorenie označiť ako multifaktoriálne. Na viac neexistuje jeden „scénar“, podľa ktorého dôjde k dilatácii alebo torzii žalúdka. U niektorých psov môže najskôr dôjsť k dilatácií (roztiahnutí žalúdka) a potom následne k otočeniu (torzii), u niektorých jedincov môže byť prvé otočenie žalúdka a následne roztiahnutie.

Prvá pomoc pri príznakoch trozie, alebo dilatácií žalúdka.

Pokiaľ sa u vášho psíka prejavia príznaky spojené s touto diagnózou, je nevyhnutné okamžite zasiahnuť a vyhľadať veterinárnu pomoc. U otočení žalúdka (torzie), ide o ohrozenie života vášho domáceho miláčika.

Pokiaľ váš pes patrí medzi jedno s ohrozených plemien, alebo pokiaľ sa v jeho blízkom príbuzenstve dilatácia a torzia zaznamenala, prípadne trpí častým nadúvaním, je vhodné premýšľať o možnom chirurgickom zákroku, ktorý torziu eliminuje na minimum.

Chirurgický zákrok tvz. gastropexia,

týmto chirurgickým zákrokom sa označuje trvalá fixácia steny žalúdka k svalovine pravej strany steny brucha. Je popisovaná tak tiež ako fixácia žalúdku do rany uzatvárajúcej otvorenie dutiny brušnej v spodnej strednej časti línie, tzv. linea alba, ale tento spôsob nie je vzhľadom k výrazným rizikám pri ďalšom prípadné operácií všeobecne do poručovaný. Je viacero spôsobov ako vykonať gastropexiu. Operačne otvorenie dutiny brušnej tradičným rezom a pre prevenciu je možné urobiť tento úkon laparoskopicky. Laparoskopia je minimálna invázna metóda, ktorá  umožňuje prístup do dutiny brušnej bez jej otvorenia tradičným chirurgickým rezom. Výhodou preventívneho laparoskopického zákroku gastropexie je fakt, že ide o menší chirurgický zákrok,  ako tradičným chirurgickým rezom a s tým spojené ďalšie faktory. Doba operácie a tím aj anestézie je omnoho kratšia, väčšinou bez hospitalizácie zvieraťa. Zviera zažíva minimu bolesti a rýchlo sa po zákroku zotavuje. Ďalšou podstatnou vecou sú spojené náklady s operáciu a následným zotavením zvieraťa. Zviera po operácií laparoskopiou sa rýchlejšie zotavuje a tým je to pre majiteľa omnoho lepšie s ekonomického hľadiska.

Aké sú rizikové faktory pre vznik GDV ovplyvniteľné výživou ?

  • denná frekvencia kŕmenia – náchylné plemená by mali byť kŕmené minimálne dvakrát denne! Jeden krát za deň je pre zviera veľmi rizikové.
  • rýchlosť konzumácie krmiva – čím rýchlejšie krmivo pes zožerie, tým sa zvyšuje riziko torzie.
  • objem kŕmnej dávky – väčší objem kŕmnej dávky ako je pes zvyknutý prijímať, je potenciálne nebezpečný.
  • potravinový zvyk – štúdia odhalili, že niektoré potravinové zvyky sú spojené s vyšším rizikom. Dôvod pre takúto spojitosť nie je zatiaľ úplne jasný. Napríklad psi kŕmený suchým krmivom obsahujúcim tuk medzi prvými štyrmi zložkami sú náchylnejší, zatiaľ čo psi kŕmený suchým krmivom s mäsokostnou múčkou sú menej náchylný. Psi kŕmený krmivom, ktoré bolo navlhčené sú ďaleko viac rizikový, a psi, ktorý sú kŕmený zmesou suchého krmiva s konzervou, alebo iným mokrým krmivom, sú menej ohrozený.

Plemeno

GDV
ration

Rebríček
rizika

Nemecká doga

41,4

1.

Bernardýn

21,8

2.

Weimarský stavač

19,3

3.

Írsky seter

14,2

4.

Gordon seter

12,3

5.

Pudl kráľovský

8,8

6.

Baset

5,9

7.

Doberman

5,5

8.

Bobtail

4,8

9.

Nemecký krátkosrstý stavač

4,6

10.

Novofundlandský pes

4,4

11.

Nemecký ovčiak

4,2

12.

Erdelteriér

4,1

13.

Aljašský malamut

4,1

13.

Chesapeake bay retríver

3,7

14.

Boxer

3,7

15.

Kólia

2,7

16.

Labradorský retríver

2,0

17.

Anglický špringršpaniel

2,0

18.

Samojed

1,6

19.

Jazvečík

1,6

20.

Zlatý retríver

1,2

21.

Rotvajler

1,1

22.

Kríženci

1,0

23.

Pudl trpasličí

0,3

24.

 

torzia_žaludku_gastric_dilatation_volvulus_dogee.sk

Dog Puller - príprava na majstrovstvá sveta

Prešiel rok od majstrovstiev sveta v tomto skvelom športe...(Praha 2018)

Rok, čo sme reprezentovali našu krajinu. Snažili sme sa zlepšiť, pritiahnuť ku športu viac priaznivcov (čo sa nakoniec aj úspešne darí)
Teraz nás čaká druhý ročník v Maďarskom Soprone, kedy budeme znova bojovať.

Som hrdá, že ako ambasadorovi sa mi darí šport posúvať do popredia, lákať nových ľudí a popritom sa stále so svojou fenkou zlepšovať. Neskutočne sa na tieto majstrovstvá teším, myslím že sme ako jeden tým pripravenejšie. Teším sa aj na výkony ostatných súťažiacich v reprezentácii za naše Slovensko. Verím, že sme pripravený a čeliť tejto výzve nás posúva stále vpred. 

Pre mňa osobne to bude víkend plný očakávania, napätia a zdolávania samej seba. K podaniu maximálneho možného výkonu s Disney, pravidelne Puller cvičíme, čo ešte viac upevňuje naše puto a dôveru. Sopron pre nás značí nové, nezabudnuteľné zážitky a skúsenosti, s ktorými sa s Vami rada podelím po návrate.

Sledovať a podporovať nás môžete na našich FB profiloch alebo na našich stránkach Dog Puller Sk, kde budú od nás vždy aktuálne  informácie.

Tak nám držte palce a tlapky...

Veronika Bucukinová

dog_puller_dogee_sopron_2019

Alergia u psov

Pravdepodobne ste už počuli o alergii u psov. Nie je to v dnešnej dobe nič nove, asi každý s vás počul, či už od známych alebo na ulici. No poďme sa pozrieť aspoň okrajovo, čo sú to tie alergie u psov, aké sú ich príčiny, a prečo je vhodné navštíviť svojho veterinára, pokiaľ máme už dlhšie podozrenie na alergiu u svojho psíka.

Druhy alergií u psov

Alergie sú zavádzajúcou reakciou na cudzie látky imunitným systémom tela, ktorými môžu, samozrejme, trpieť ľudia aj zvieratá. U psov existuje pomerne veľa rôznych druhov alergií. Kožné alergie, potravinové alergie a environmentálne alergény - to všetko predstavuje životné problémy pre psov a ich majiteľov. Aby sa veci komplikovali, môžu sa príznaky všetkých týchto rôznych typov alergií prekrývať.

Kožné alergie

Kožné alergie, nazývané alergická dermatitída, sú najbežnejším typom alergických reakcií u psov.

Existujú tri hlavné príčiny kožných alergií u psov:

  1. Blšia alergická dermatitída
  2. Potravinové alergie
  3. Environmentálne alergény

Blšia alergická dermatitída
- je alergická reakcia na blšie byty. Niektoré psy sú alergické na blšie sliny. To spôsobuje, že postihnuté miesta po blšom uhryznutí sú mimoriadne svrbivé, najmä pri spodnej a vrchnej časti chvosta. Pokožka môže byť červená, zapálená a môžu sa tvoriť chrasty. Môžete si tiež všimnúť príznaky, ako sú samotné blchy, alebo blší exkrement, malé čierne bodky v srsti psíka.

Potravinová alergia
- citlivosť na potraviny môže tiež spôsobiť svrbenie pokožky. Najčastejšie miesta, kde psy trpia potravinovou alergiou, sú svaly a ich labky, čo môže byť sprevádzané gastrointestinálnymi príznakmi. Gastrointestinálne príznaky sú IBS (syndróm dráždivého čreva), IBD (zápalové ochorenie čriev), nepríjemný zápach kože (srsti).

Alergény prostredia
- prach, peľ a plesne môžu spôsobiť atopické alergické reakcie alebo atopickú dermatitídu. Vo väčšine prípadov sú tieto alergie sezónne, takže si môžete všimnúť svrbenie psa iba v určitých ročných obdobiach. Rovnako ako pri potravinových alergiách sú najčastejšie postihnutými oblasťami labky a uši (zahŕňajú však aj zápästia, členky, papuľa, podpazušia, slabiny, kožu okolo očí a medzi prstami na labkách).

Všetky kožné alergie predstavujú riziko sekundárnej infekcie. Keď sa váš pes poškriabe, uhryzne a olíže sa na svojej koži, riskuje, že cez kožu mu preniknú kvasinkové, alebo bakteriálne infekcie, ktoré si vyžadujú liečbu.

Potravinové alergie

Skutočné alergie na potraviny nemusia byť také bežné, ako si ľudia myslia. Skutočná potravinová alergia má za následok imunitnú reakciu, ktorá sa môže pohybovať v príznakoch od kožných stavov (žihľavka, opuch tváre, svrbenie), gastrointestinálnych príznakov (zvracanie a/alebo hnačka) alebo ich kombináciu. V niektorých ojedinelých prípadoch sa môže vyskytnúť závažná reakcia, ktorá vedie k anafylaxii - podobne ako u alergií na arašidy u ľudí.

Ale čo všetky psy, ktoré majú špeciálne hypoalergénne diéty?

To, čo väčšina ľudí myslí, keď hovoria, že ich pes má potravinovú alergiu, je to, že jeho pes má potravinovú senzitivitu, tiež známu ako potravinová intolerancia. Citlivosť potravín na rozdiel od skutočných alergií nevyvoláva imunitnú reakciu a namiesto toho predstavuje postupnú reakciu na nepríjemnú zložku v krmive vášho psa, napríklad na hovädzie mäso, kuracie mäso, vajcia , kukuricu , pšenicu , sóju alebo mlieko. Psy s potravinovou senzitivitou sa môžu prejavovať niekoľkými príznakmi, vrátane gastrointestinálnych príznakov, ako je zvracanie a hnačka , alebo dermatologických príznakov, ako je svrbenie, zlá koža a srsť a chronické infekcie uší alebo nôh. Najlepší spôsob, ako diagnostikovať a liečiť potravinovú alergiu, je spolupráca s veterinárnym lekárom pri zvládaní príznakov vášho psa a objavení zložky spôsobujúcej reakciu.

Akútne alergické reakcie

Asi najstrašnejšou zo všetkých typov alergií u psov je akútna alergická reakcia. Psi, rovnako ako ľudia, môžu ísť do anafylaktického šoku, ak majú silnú reakciu na alergén. Ak sa nelieči, môže to byť fatálne. Včelie bodnutie a reakcie na očkovanie môžu okrem iného spôsobiť u niektorých psov anafylaktickú reakciu, a preto je vždy vhodné, aby ste po podaní akejkoľvek novej očkovacej látky, lieku alebo potravy pozorne sledovali svojho psa. Našťastie sú u psov anafylaktické reakcie zriedkavé. V reakcii na alergén sa u vášho psa môžu objaviť aj žihľavka alebo opuch tváre. Opuch tváre, krku, pyskov, viečok alebo klapiek do uší môže vyzerať vážne, je však zriedka smrteľný a váš veterinár ho môže liečiť antihistaminikami.

Príznaky alergie u psov

Symptómy alergie u psov sa môžu líšiť v závislosti od príčiny. Napríklad pes, ktorý sa dostane do anafylaktického šoku, bude mať pokles hladiny cukru v krvi a následne šok, ktorý sa veľmi líši od stavu kože. Vo všeobecnosti by však nasledujúce príznaky mohli byť príznakom alergickej reakcie.

  • svrbenie a následné škrabanie sa
  • žihľavka
  • opuch tváre, uší, pyskov, viečok alebo uší
  • červená zapálená pokožka
  • hnačka
  • zvracanie
  • kýchanie
  • svrbenie uší
  • chronické ušné infekcie
  • neustále lízanie, vyhryzovanie srsti či kože

Niektoré z týchto príznakov môžu byť tiež príznakom iného stavu. Dohodnite si stretnutie s veterinárnym lekárom, aby získal presnú diagnózu a pomohol vášmu psovi, aby sa cítil lepšie.

Diagnostika alergií u psov
Ak ste niekedy podstúpili testovanie na alergiu, potom viete, že diagnostika alergií je často komplikovaná.

Prvá vec, ktorú sa váš veterinár môže rozhodnúť urobiť, je vylúčiť akékoľvek ďalšie príčiny, ktoré by mohli spôsobiť príznaky vášho psa. Ak sa váš veterinárny lekár domnieva, že alergia je pravdepodobná príčina, môže navrhnúť testy. Majte však na pamäti, že pri testovaní nemusí byť vždy zistená príčina alergie. Potravinové alergie sa často diagnostikujú pomocou eliminačnej diéty. Pokus s potravinami pozostáva z kŕmenia psa jedným zdrojom bielkovín a uhľohydrátov počas 12 týždňov. Najjednoduchšie alergia na diagnostikovanie je blšia dermatitýda. Je zvyčajne diagnostikovaná identifikáciou blchy na tele vášho psa a lieči sa použitím produktu, ktorý blchy zabíja.

Liečba alergií u psov
Najlepším spôsobom liečby alergie je vyhnúť jej príčine a alergénu. To môže alebo nemusí byť vždy možné. Pokiaľ ide o liečbu, záleží na tom akú alergiu má váš pes. Napríklad najlepším spôsobom liečby dermatitídy spôsobenej blchou je zabiť blchy, zatiaľ čo najlepším spôsobom liečby potravinovej alergie alebo potravinovej intolerancie je zmena stravovania. Okrem akýchkoľvek zmien životného štýlu, ktoré môžu byť potrebné, vám veterinár môže predpísať aj liek pre vášho psa. Ten pomôže kontrolovať príznaky spojené s alergickou reakciou, ako je svrbenie a akékoľvek sekundárne kožné infekcie, ktoré sa mohli vyvinúť v dôsledku spojenia príznakov alergénu. Ak má váš pes ťažkú ​​alergickú reakciu, najlepším riešením je dostať ho čo najskôr do pohotovostnej veterinárnej nemocnice.

Druhy alergických reakcií u psov
Anafylaktické reakcie u psov
Už ste niekedy počuli o tom, že by niekto zomrel po jedle kreviet, pretože bol alergický na morské plody?  Sú to anafylaktické reakcie,
najstrašidelnejšie a najsmrteľnejšie alergické reakcie, aké vidíme. U psov vidíme takéto veľké reakcie, ak ich uštipne hmyz (včela alebo osa), alebo ak dostanú  injekčné podanie  liekov (napr. vakcína), na ktoré sú alergickí. Protilátky produkované hostiteľom reagujú na cudzorodú látku, znižujú krvný tlak a vystavujú telo šoku. Ak pes mal v minulosti skúsenosť a prežil, môže mať majiteľ šťastie, no niekedy môže už prvá skúsenosť viesť k smrti. Našťastie tieto reakcie sú u psov veľmi zriedkavé, ale pre každý prípad je vhodné kontaktovať svojho veterinárneho lekára aspoň telefonicky.

Opuch tváre a žihľavka u psov

Ďalšou závažnou reakciou je opuch hrdla alebo tváre vrátane pyskov a niekedy aj očných viečok a uší. Ak má pes opuch tváre, čo veterinári nazývajú angioneurotický edém, je to v skutočnosti dobré znamenie. Preto, lebo psovi uplynul čas na smrteľnú reakciu a jeho život je len zriedka ohrozený. Opuch sa vyskytuje 30 minút až niekoľko hodín po expozícii.  Ak sa nelieči, opuch môže trvať deň alebo dva. Inou reakciou, ktorú vidíme po pár hodinách až jednom dni, sú po vystavení antigénu hrče na tele psíka. Táto reakcia sa tiež nazýva urtikária a pozostáva z veľmi svrbivých opuchov kože. U psov s krátkou srsťou sa dajú ľahko rozoznať, ale u psov s dlhou srsťou je väčšia pravdepodobnosť, že ich budete skôr cítiť ako vidieť. Veterinárny lekár často poskytne psovi s týmito reakciami antihistamínovú injekciu.

Grafický návrh vytvořil a na Shoptet implementoval Tomáš Hlad & Shoptetak.cz.