DOGEE BLOG

INSECT - Mňam, mňam cvrčky

V posledných mesiacoch, niektorý veterinári nabádajú majiteľov štvornohých miláčikov, aby kŕmili svoje psy a mačky potravou obsahujúcou hmyz.

Britská veterinárna asociácia (BVA) tvrdí, že takéto krmivo na báze hmyzích proteínov sú lepšie ako ,,prémiový steak“ - https://www.bva.co.uk/

 

Bardog Hypoalergénne Grain Free Insect Holistic - hmyzí proteín

 

Veterinári očakávajú u niektorých majiteľov zvierat odpor, tvrdia však, že podľa prieskumov by mnohí z nich takéto krmivo akceptovali. Podľa zástancov takejto stravy poskytujú proteíny z hmyzu ekologickejšiu alternatívu oproti tradičnému krmivu.

Krmivo vyrábané z hmyzu je veľmi dobrou ekologickou alternatívou. Hmyz je skvelým zdrojom proteínov a jeho chov ma len minimálny škodlivý dopad. Takže toto krmivo je nie len výživné, ale takisto šetrí naše životné prostredie.

Psy sú všežravce a zjedia takmer čokoľvek, preto im postačí aj hmyz. V prípade mačiek by však podobnú stravu nebolo jednoduché použiť. Mačky sú totiž na rozdiel od psov náročnejšie na kvalitu stravy, pretože ich telo si nedokáže vytvoriť životne dôležitú aminokyselinu taurín.

Štandardy psích plemien (FCI)

Medzinárodná kynologická federácia so zaužívanou skratkou FCI v súčasnosti združuje viac ako 80 členských krajín a jej základnou prioritou je rozvoj chovu zdravých psích jedincov s povahovými znakmi príslušného psieho plemena. V súčasnej dobe FCI zastrešuje asi 400 uznaných psích plemien. Čo si ale treba predstaviť pod pojmom psie plemeno a ako sa dá objektívne zistiť, na aké plemeno psa práve pozeráme? No predsa podľa štandardu psieho plemena. Štandard psieho plemena je dokument vypracovaný v písanej forme a podrobne popisuje všetky aspekty, ktoré by mal spĺňať „ideálny“ jedinec plemena podľa FCI. Tiež nám poskytuje dôležité informácie ako na príklad krajinu pôvodu, krajinu ktorá má nad plemenom patronát, FCI skupinu, sekciu či číslo štandardu, ktoré je pre každé plemeno jedinečné a nezameniteľné. Väčšina štandardov nehovorí len o exteriéri psa, ale aj o povahových vlastnostiach, či využití psa.  Všetky štandardy uznaných psích plemien podľa FCI sú archivované a prístupné verejnosti na webovej stránke FCI a to v štyroch jazykoch.

Každé plemeno musí mať svoj štandard. Bez neho by koniec koncov plemeno nebolo plemenom.

Vonkajšia forma štandardu, alebo ak chcete, základná kostra popisu je pre všetky plemená rovnaká. To nám umožňuje veľmi jednoduché a prehľadné porovnanie plemien a zaručuje aj nezameniteľnosť daného plemena.

Kostra štandardu v prehľadných odsekoch popisuje názov plemena, krajiny pôvodu, krajinu ktorá má patronát  nad plemenom, klasifikáciu podľa FCI, stručnú históriu plemena, všeobecnú charakteristiku, požadovanú povahu jedincov, popis jednotlivých častí tela, pohyb, farbu a tvar očí, počet zubov, farebné variácie a kvalitu srsti, výšku hmotnosť či prípadné chyby a možné nedostatky.

Za kraju pôvodu plemena je považovaná krajina, v ktorej bolo dané plemeno vyšľachtené, alebo z ktorej krajiny či oblasti môžeme vysledovať jeho historický pôvod. V minulosti boli u niektorých plemien rôzne polemiky o tom, ktorá krajina je naozaj považovaná za krajinu pôvodu. Preto majú niektoré plemená napr. malý kontinentálny španiel – papilon pri krajine pôvodu uvedené dve krajiny a to v tomto prípade Francúzsko a Belgicko.

Krajina, ktorá má patronát nad plemenom, je krajina, v ktorej bol vypracovaný štandard plemena, ktorá zabezpečila jeho uznanie podľa FCI, čo v praxi znamená niekoľko rokov zložitej práce s plemenom pri jeho šľachtení s cieľom splnenia všetkých podmienok, aby dané psie plemeno bolo klasifikované ako uznané psie plemeno podľa FCI. Príslušný národný chovateľský klub, resp. národný kynologický zväz danej krajiny je zodpovedný za vypracovanie štandardu plemena. Takýto štandard plemena má oficiálny a zväzový charakter a platí pre príslušné plemená vo všetkých krajinách, ktoré zastrešuje FCI a všetci chovatelia daného plemena sú povinní sa nim riadiť. Musíme však aj povedať, že štandard plemena nie je žiadna „dogma“ a je možné ho aj upravovať a meniť, hlavne v dôsledku vývinu a formovania plemena počas obdobia jeho šľachtenia, alebo zabezpečenia lepšieho zdravotného vývoja plemena ako celku.

I napriek tomu často vidíme výrazné rozdiely medzi odchovanými jedincami toho istého plemena od chovateľov zo Slovenska, z krajiny pôvodu či zo Škandinávie alebo u iného kontinentu. Je to dané predovšetkým krvnými líniami, ktoré si jednotlivý chovatelia budujú, ako aj aktuálnou ponukou krycích psov v jednotlivých krajinách. Tento jav nemusí byť na škodu plemenitby ako takej, ak sa chovatelia stále držia štandardu. Preto by sa chovatelia za účelom skvalitnenia svojho chovu ale aj plemena ako takého mal sledovať spôsob plemenitby vo svete a ak je to potrebné alebo nutné, nemal by sa báť vycestovať pre získanie nového krycieho psa niekoľko sto, či tisíc kilometrov, ktorý mu prinesie novú krv do jeho chovu a následne aj do okolitých krajín. Častým problémom u chovateľov je skutočnosť, že kryjú sučky so psom podľa kritéria najnižších nákladov. So psom, ktorý je najbližšie bez ohľadu na to, či sa vôbec daný jedinec z hľadiska rodokmeňu, exteriéru či povahových vlastností k ich sučke hodí. Pri takom druhu šľachtenia môže veľmi rýchlo dospieť k zisteniu, že jedinci z ich odchovu sú na míle vzdialené od štandardu plemena.

Štandard je daný nie len preto, aby sa na základe neho dali odlíšiť jednotlivé plemená ale aj preto, aby sa mohlo na jeho základe hodnotiť, či porovnávať kvalita jedincov daného plemena. Štandard plemena by mal byť napísaný stručne ale jednoznačne, nemal by pripúšťať dvojaky výklad popisu plemena, ale nie vždy je tomu tak, preto nájdeme v štandardoch aj popis typu: o primerane dlhých chvostoch, priestrannom pohybe, či nie príliš nízko nasadených ušiach. Toto vytvára určitý priestor pre vytvorenie rozdielnej predstavy o ideálnom predstaviteľovi plemena. Tu sa vynára otázka do akej miery sme schopní zodpovedne a objektívne posúdiť či daný psí jedinec je práve ten, ktorý predstavuje toho ideálneho psa podľa štandardu. Výnimkou nie sú ani rozhodcovia pre posudzovanie exteriéru psov na výstavách psov. Každý rozhodca posudzuje podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia, pri posudzovaní psích jedincov využíva svoje kynologické vedomie, vlastné skúsenosti pri šľachtení niektorého s plemien či dlhoročnú prax z výstavných kruhov pri určovaní toho najlepšieho jedinca. Na druhej strane má ale aj výhradné právo používať svoj subjektívny názor či uhol pohľadu. Tak že aj keď máme a poznáme štandard plemena, vyhľadávanie tých ideálnych psov nie je vôbec jednoduché a nájsť toho najideálnejšieho je vlastne nemožné, a preto o tých najkvalitnejších hovoríme ako o jedincoch, ktorí sa najviac približujú k ideálnemu predstaviteľovi daného plemena.

Už bolo vyššie spomínané, že FCI eviduje dnes približne štyri stovky rôznych psích plemien, každé so svojim štandardom. Dalo by sa teda predpokladať, že všetky štandardy si budú podobné ako vajce vajcu. Ale nesmieme opomenúť skutočnosť, že tu hovoríme o psích plemenách rôznych veľkostí, s rôznym účelom využitia a pochádzajúcich z celého sveta a tak nájdeme medzi štandardmi psích plemien aj niekoľko odlišností a zaujímavostí.

Mnoho psích plemien nesie v oficiálnom názve aj krajinu svojho pôvodu. A tak pod číslo FCI 332 nájdeme plemeno s názvom československý vlčiak. Pes, ktorý je v našich končinách veľmi obľúbený a vyhľadávaný. Avšak krajinou pôvodu „Československo“ by sme v nových mapách hľadali márne. Našincom a aj ľuďom z okolitých krajín je ale zrejme, že toto plemeno bolo vyšľachtené v rokoch, kedy, „Československo“ ešte ako také existovalo a čo sa potom udialo. Zaujímavosťou je ale fakt, že patronát nad týmto plemenom prevzala Slovenská republika, a to z plemena československý vlčiak vzniklo slovenské národné psie plemeno.

Zrejme najrozšírenejším psím plemenom u nás ale aj vo svete je nemecký ovčiak. Jeho číslo štandardu je FCI 166. Nie všetci ale vedia, že štandard hovorí o dvoch typoch tohto známeho plemena. Je to nemecký ovčiak krátkosrstý a nemecký ovčiak dlhosrstý.  Podobnosť oboch typov nemeckého ovčiaka je veľká a ich rozdielnosť lepšie vynikne ak máme možnosť porovnávať ich súčasne. Napriek tomu, že ide o veľmi rozšírené a mnohopočetné psie plemená, s prehľadom si vystačia s jedným spoločným štandardom, ktorý je vypracovaný veľmi kvalitne a ako zvykneme vravieť až s nemeckou precíznosťou.

Trocha inak to je pri plemene u nás veľmi populárnom a známom ako „vižľa“. Podľa FCI poznáme dva typy tohto plemena a to krátkosrstý maďarský stavač FCI 57 (rövidszörü magyar vizsla) a drôtosrstý maďarský stavač FCI 239 (drötzörü magyar vizsla). Ak sme pri nemeckom ovčiakovi hovorili o podobnosti, pri maďarskom stavačovi je namieste použiť slovné spojenie značná exteriérová rozdielnosť. A to aj napriek tomu, že drôtosrstý maďarský stavač vznikol vlastne krížením krátkosrstého maďarského stavača s krátkosrstým nemeckým stavačom. U nás všeobecne rozšírené, ale nie celkom správne pomenovanie tohto plemena „vižľa“, vznikol pravdepodobne fonetickým prevzatím maďarského slova „vizsla“, ktoré v preklade do slovenčiny znamená stavač.

Jedným s rekordérov čo do počtu rôznych variant podľa uznania podľa počtu veľkostí , sfarbenia srsti a typu srsti jedného plemena je asi pudel FCI 172. Podľa štandardu poznáme štyri typy veľkostí, toy pudel, trpasličí pudel, stredný pudel a veľký (kráľovský) pudel, šesť základných sfarbení srsti a dva typy kvality srsti. Ak k tomu prirátame niekoľko uznaných výstavných strihov srsti, razom sa nám môže predstaviť niekoľko desiatok pudlov, všetkých popísaných v jednom štandarde FCI.

Veľmi exotické psie plemeno svojim vzhľadom ako aj krajinou pôvodu je pre nás peruánsky naháč s číslom štandardu FCI 310 (perro sin pelo del Perú). Patronát nad týmto plemenom má samozrejme krajina Peru. Štandard plemena sa v ostatných rokoch niekoľko krát menil a musíme povedať, že vždy to bolo s cieľom zabezpečiť lepší vývoj plemena hlavne s ohľadom na jeho zdravie. Psi naháči a teda aj peruánsky naháč sú psi neprehliadnuteľní. Ich telo je „nahé“ bez srsti s výnimkou, malých ostrovčekov osrstenia na hlave, špičiek uší, konci chvosta či labiek. Za absenciu osrstenia má na príčine gén, ktorý však prináša so sebou jeden nežiaduci jav a to že spôsobuje aj neplnochruposť, či že absenciu zubov v menšom alebo väčšom počte. Tu na pomoc prichádza štandardom uznaný typ peruánskeho naháča, ktorý je celo-osrstený ale zároveň aj plnochrupý. Chovatelia veľmi dobre vedia, aké dôležité je zakomponovať do svojej chovateľskej línie aj takýchto jedincov. Osrstený jedinec naháča je plnohodnotným členom rodiny peruánskych naháčov. V súčasnosti sa „chlpatý“ peruánsky naháč rodí približne ako každé piate šteňa vo vrhu. Má všetky práva ako jeho príbuzní, vytavuje sa mu preukaz pôvodu, je zapísaní do plemennej knihy a aj na výstavách musí byť rozhodcom posúdený ako každý iný „naháč“. V štandarde sa dozvedáme aj to, že peruánsky naháč je troch veľkostí vzrastu: malý, stredný a veľký. Zaujímavé na to ale je, že do akej kategórie bude daný jedinec zaradený sa on osobne, ako aj jeho majiteľ dozvie približne vo veku 18 mesiacov a rozhodne o tom komisia chovateľského klubu. Je v celku logické a pochopiteľné, že kríženie medzi malým a veľkým typom je neprípustné.

Za predpoklad štandardov do jazykov jednotlivých krajín sú zodpovedné príslušné národné chovateľské kluby pre konkrétne plemeno. V dnešnej dobe „internetu“, sa ale veľmi ľahko môže stať, že natrafíme na rôzne verzie prekladov štandardu, ktoré sú neúplne, s nepresným prekladom, alebo sú to preklady staršieho dáta, a teda nie sú celkom platné. Preklad štandardov psích plemien do slovenčiny, nie je úloha jednoduchá. Prekladatelia by sa samozrejme mali dobre orientovať v problematike šľachtenia pre dané plemeno a vychádzať vždy z originálneho a platného textu štandardu FCI

Použité zdroje
časopis Pes a Mačka
Angélique Bobríkova a Miloš Karlubík
Slovenská kynologická jednota
www.skj.sk
Federation cynologique internationale
www.fci.be

 

Dilatácia a Torzia žalúdka u psov

Dilatácia a Torzia žalúdka u psov.
(GDV, z angl. gastric dilatation - volvulus)

Syndróm dilatácie a torzie žalúdka je jeden z najťažších klasických ochorení psov s ktorými sa veterinárny doktori stretávajú. Behom okamžiku, v podstate z neznámych príčin sa zo zdravého a šťastného psa stáva pacient u ktorého je nutné bojovať o jeho život.          

Dilatácia a torzia žalúdku je jednoducho povedané proces, kedy sa žalúdok plní plynom a následne sa otáča kolo svojej pozdĺžnej osy. Toto otočenie môže byť od 90° až 360°. Obsah žalúdka môže začať kvasiť, plyn uvoľnený s kvasu expanduje a dochádza k zvýšeniu tlaku. Počas tohto procesu sa môže pozastaviť, až úplne zastaviť tok krvi do žalúdka, ktorá obsahuje kyslík. To má za príčinu čiastočného, alebo úplného odumretia vlákien. Súčasne sa otočí slezina a tým dochádza k významnému narušeniu krvného obehu.  Narušenie krvného obehu spôsobuje ďalšie problémy, ktoré vedú už za niekoľko málo hodín k úmrtiu zvieraťa, pokiaľ nie je chirurgicky ošetrený.

U psov môže vzniknúť chronická dilatácia alebo torzia. Žalúdok je trošku pootočený, čo môže viesť k nechutenstvu, nepravidelnému zvracaniu, chudnutiu, zníženej aktivite pohybu. Jedná sa o zhoršujúci sa stav, ale nie priamo ohrozujúci život psa, kedy sa medzi nevracajúcimi príznakmi pes javí ako zdraví. Pre správne určenie tejto diagnózy sa používa niekoľko krát vyšetrenie RTG.

Dilatácia a torzia žalúdka vzniká najčastejšie u veľkých a obrích plemien psov s hlbokým hrudníkom ako je napríklad: nemecká doga, bernardýn, moskovský strážny pes, nemecký ovčiak, gordon seter, doberman, a veľa ďalších. Toto ochorenie môže postihnúť tak tiež aj stredné a malé plemená psov, náchylnejší sú napríklad baset, šar-pej.

Dilatácia a torzia žalúdka môže vzniknúť v akomkoľvek veku, ale prevažne sa objavuje u psov v strednom až staršom veku psa. Toto ochorenie nepostihuje výhradne len psov ale týka sa aj mačiek.

Na americkej univerzite University of Purdue, ktorá sa nachádza v štáte Indiana boli urobené štúdia, do ktorých boli zaradené stovky psov, u ktorých sa torzia vyvinula, a bola vypočítaná pravdepodobnosť výskytu torzie u daného plemena v porovnaní s krížencami. S použitím ich tzv. GDV ratia má nemecká doga 41,4x vyššiu pravdepodobnosť na výskyt torzie ako kríženci. Nemecká doga sa nie len na práve na tejto univerzite radí v štatistickom rebríčku na prvé miesto, ale dá sa povedať že to celosvetová záležitosť tohto krásneho a majestátneho plemena.                                                       

Informačná tabuľka dole.

Syndróm dilatácie a torzie žalúdka nemá jednu príčinu, ale ide o viacero rôznych príčin  vnútorných a vonkajších faktorov. S tohto hľadiska môžeme ochorenie označiť ako multifaktoriálne. Na viac neexistuje jeden „scénar“, podľa ktorého dôjde k dilatácii alebo torzii žalúdka. U niektorých psov môže najskôr dôjsť k dilatácií (roztiahnutí žalúdka) a potom následne k otočeniu (torzii), u niektorých jedincov môže byť prvé otočenie žalúdka a následne roztiahnutie.

Prvá pomoc pri príznakoch trozie, alebo dilatácií žalúdka.

Pokiaľ sa u vášho psíka prejavia príznaky spojené s touto diagnózou, je nevyhnutné okamžite zasiahnuť a vyhľadať veterinárnu pomoc. U otočení žalúdka (torzie), ide o ohrozenie života vášho domáceho miláčika.

Pokiaľ váš pes patrí medzi jedno s ohrozených plemien, alebo pokiaľ sa v jeho blízkom príbuzenstve dilatácia a torzia zaznamenala, prípadne trpí častým nadúvaním, je vhodné premýšľať o možnom chirurgickom zákroku, ktorý torziu eliminuje na minimum.

Chirurgický zákrok tvz. gastropexia,

týmto chirurgickým zákrokom sa označuje trvalá fixácia steny žalúdka k svalovine pravej strany steny brucha. Je popisovaná tak tiež ako fixácia žalúdku do rany uzatvárajúcej otvorenie dutiny brušnej v spodnej strednej časti línie, tzv. linea alba, ale tento spôsob nie je vzhľadom k výrazným rizikám pri ďalšom prípadné operácií všeobecne do poručovaný. Je viacero spôsobov ako vykonať gastropexiu. Operačne otvorenie dutiny brušnej tradičným rezom a pre prevenciu je možné urobiť tento úkon laparoskopicky. Laparoskopia je minimálna invázna metóda, ktorá  umožňuje prístup do dutiny brušnej bez jej otvorenia tradičným chirurgickým rezom. Výhodou preventívneho laparoskopického zákroku gastropexie je fakt, že ide o menší chirurgický zákrok,  ako tradičným chirurgickým rezom a s tým spojené ďalšie faktory. Doba operácie a tím aj anestézie je omnoho kratšia, väčšinou bez hospitalizácie zvieraťa. Zviera zažíva minimu bolesti a rýchlo sa po zákroku zotavuje. Ďalšou podstatnou vecou sú spojené náklady s operáciu a následným zotavením zvieraťa. Zviera po operácií laparoskopiou sa rýchlejšie zotavuje a tým je to pre majiteľa omnoho lepšie s ekonomického hľadiska.

Aké sú rizikové faktory pre vznik GDV ovplyvniteľné výživou ?

  • denná frekvencia kŕmenia – náchylné plemená by mali byť kŕmené minimálne dvakrát denne! Jeden krát za deň je pre zviera veľmi rizikové.
  • rýchlosť konzumácie krmiva – čím rýchlejšie krmivo pes zožerie, tým sa zvyšuje riziko torzie.
  • objem kŕmnej dávky – väčší objem kŕmnej dávky ako je pes zvyknutý prijímať, je potenciálne nebezpečný.
  • potravinový zvyk – štúdia odhalili, že niektoré potravinové zvyky sú spojené s vyšším rizikom. Dôvod pre takúto spojitosť nie je zatiaľ úplne jasný. Napríklad psi kŕmený suchým krmivom obsahujúcim tuk medzi prvými štyrmi zložkami sú náchylnejší, zatiaľ čo psi kŕmený suchým krmivom s mäsokostnou múčkou sú menej náchylný. Psi kŕmený krmivom, ktoré bolo navlhčené sú ďaleko viac rizikový, a psi, ktorý sú kŕmený zmesou suchého krmiva s konzervou, alebo iným mokrým krmivom, sú menej ohrozený.

Plemeno

GDV
ration

Rebríček
rizika

Nemecká doga

41,4

1.

Bernardýn

21,8

2.

Weimarský stavač

19,3

3.

Írsky seter

14,2

4.

Gordon seter

12,3

5.

Pudl kráľovský

8,8

6.

Baset

5,9

7.

Doberman

5,5

8.

Bobtail

4,8

9.

Nemecký krátkosrstý stavač

4,6

10.

Novofundlandský pes

4,4

11.

Nemecký ovčiak

4,2

12.

Erdelteriér

4,1

13.

Aljašský malamut

4,1

13.

Chesapeake bay retríver

3,7

14.

Boxer

3,7

15.

Kólia

2,7

16.

Labradorský retríver

2,0

17.

Anglický špringršpaniel

2,0

18.

Samojed

1,6

19.

Jazvečík

1,6

20.

Zlatý retríver

1,2

21.

Rotvajler

1,1

22.

Kríženci

1,0

23.

Pudl trpasličí

0,3

24.

 

torzia_žaludku_gastric_dilatation_volvulus_dogee.sk

Dog Puller - príprava na majstrovstvá sveta

Prešiel rok od majstrovstiev sveta v tomto skvelom športe...(Praha 2018)

Rok, čo sme reprezentovali našu krajinu. Snažili sme sa zlepšiť, pritiahnuť ku športu viac priaznivcov (čo sa nakoniec aj úspešne darí)
Teraz nás čaká druhý ročník v Maďarskom Soprone, kedy budeme znova bojovať.

Som hrdá, že ako ambasadorovi sa mi darí šport posúvať do popredia, lákať nových ľudí a popritom sa stále so svojou fenkou zlepšovať. Neskutočne sa na tieto majstrovstvá teším, myslím že sme ako jeden tým pripravenejšie. Teším sa aj na výkony ostatných súťažiacich v reprezentácii za naše Slovensko. Verím, že sme pripravený a čeliť tejto výzve nás posúva stále vpred. 

Pre mňa osobne to bude víkend plný očakávania, napätia a zdolávania samej seba. K podaniu maximálneho možného výkonu s Disney, pravidelne Puller cvičíme, čo ešte viac upevňuje naše puto a dôveru. Sopron pre nás značí nové, nezabudnuteľné zážitky a skúsenosti, s ktorými sa s Vami rada podelím po návrate.

Sledovať a podporovať nás môžete na našich FB profiloch alebo na našich stránkach Dog Puller Sk, kde budú od nás vždy aktuálne  informácie.

Tak nám držte palce a tlapky...

Veronika Bucukinová

dog_puller_dogee_sopron_2019

Alergia u psov

Pravdepodobne ste už počuli o alergii u psov. Nie je to v dnešnej dobe nič nove, asi každý s vás počul, či už od známych alebo na ulici. No poďme sa pozrieť aspoň okrajovo, čo sú to tie alergie u psov, aké sú ich príčiny, a prečo je vhodné navštíviť svojho veterinára, pokiaľ máme už dlhšie podozrenie na alergiu u svojho psíka.

Druhy alergií u psov

Alergie sú zavádzajúcou reakciou na cudzie látky imunitným systémom tela, ktorými môžu, samozrejme, trpieť ľudia aj zvieratá. U psov existuje pomerne veľa rôznych druhov alergií. Kožné alergie, potravinové alergie a environmentálne alergény - to všetko predstavuje životné problémy pre psov a ich majiteľov. Aby sa veci komplikovali, môžu sa príznaky všetkých týchto rôznych typov alergií prekrývať.

Kožné alergie

Kožné alergie, nazývané alergická dermatitída, sú najbežnejším typom alergických reakcií u psov.

Existujú tri hlavné príčiny kožných alergií u psov:

  1. Blšia alergická dermatitída
  2. Potravinové alergie
  3. Environmentálne alergény

Blšia alergická dermatitída
- je alergická reakcia na blšie byty. Niektoré psy sú alergické na blšie sliny. To spôsobuje, že postihnuté miesta po blšom uhryznutí sú mimoriadne svrbivé, najmä pri spodnej a vrchnej časti chvosta. Pokožka môže byť červená, zapálená a môžu sa tvoriť chrasty. Môžete si tiež všimnúť príznaky, ako sú samotné blchy, alebo blší exkrement, malé čierne bodky v srsti psíka.

Potravinová alergia
- citlivosť na potraviny môže tiež spôsobiť svrbenie pokožky. Najčastejšie miesta, kde psy trpia potravinovou alergiou, sú svaly a ich labky, čo môže byť sprevádzané gastrointestinálnymi príznakmi. Gastrointestinálne príznaky sú IBS (syndróm dráždivého čreva), IBD (zápalové ochorenie čriev), nepríjemný zápach kože (srsti).

Alergény prostredia
- prach, peľ a plesne môžu spôsobiť atopické alergické reakcie alebo atopickú dermatitídu. Vo väčšine prípadov sú tieto alergie sezónne, takže si môžete všimnúť svrbenie psa iba v určitých ročných obdobiach. Rovnako ako pri potravinových alergiách sú najčastejšie postihnutými oblasťami labky a uši (zahŕňajú však aj zápästia, členky, papuľa, podpazušia, slabiny, kožu okolo očí a medzi prstami na labkách).

Všetky kožné alergie predstavujú riziko sekundárnej infekcie. Keď sa váš pes poškriabe, uhryzne a olíže sa na svojej koži, riskuje, že cez kožu mu preniknú kvasinkové, alebo bakteriálne infekcie, ktoré si vyžadujú liečbu.

Potravinové alergie

Skutočné alergie na potraviny nemusia byť také bežné, ako si ľudia myslia. Skutočná potravinová alergia má za následok imunitnú reakciu, ktorá sa môže pohybovať v príznakoch od kožných stavov (žihľavka, opuch tváre, svrbenie), gastrointestinálnych príznakov (zvracanie a/alebo hnačka) alebo ich kombináciu. V niektorých ojedinelých prípadoch sa môže vyskytnúť závažná reakcia, ktorá vedie k anafylaxii - podobne ako u alergií na arašidy u ľudí.

Ale čo všetky psy, ktoré majú špeciálne hypoalergénne diéty?

To, čo väčšina ľudí myslí, keď hovoria, že ich pes má potravinovú alergiu, je to, že jeho pes má potravinovú senzitivitu, tiež známu ako potravinová intolerancia. Citlivosť potravín na rozdiel od skutočných alergií nevyvoláva imunitnú reakciu a namiesto toho predstavuje postupnú reakciu na nepríjemnú zložku v krmive vášho psa, napríklad na hovädzie mäso, kuracie mäso, vajcia , kukuricu , pšenicu , sóju alebo mlieko. Psy s potravinovou senzitivitou sa môžu prejavovať niekoľkými príznakmi, vrátane gastrointestinálnych príznakov, ako je zvracanie a hnačka , alebo dermatologických príznakov, ako je svrbenie, zlá koža a srsť a chronické infekcie uší alebo nôh. Najlepší spôsob, ako diagnostikovať a liečiť potravinovú alergiu, je spolupráca s veterinárnym lekárom pri zvládaní príznakov vášho psa a objavení zložky spôsobujúcej reakciu.

Akútne alergické reakcie

Asi najstrašnejšou zo všetkých typov alergií u psov je akútna alergická reakcia. Psi, rovnako ako ľudia, môžu ísť do anafylaktického šoku, ak majú silnú reakciu na alergén. Ak sa nelieči, môže to byť fatálne. Včelie bodnutie a reakcie na očkovanie môžu okrem iného spôsobiť u niektorých psov anafylaktickú reakciu, a preto je vždy vhodné, aby ste po podaní akejkoľvek novej očkovacej látky, lieku alebo potravy pozorne sledovali svojho psa. Našťastie sú u psov anafylaktické reakcie zriedkavé. V reakcii na alergén sa u vášho psa môžu objaviť aj žihľavka alebo opuch tváre. Opuch tváre, krku, pyskov, viečok alebo klapiek do uší môže vyzerať vážne, je však zriedka smrteľný a váš veterinár ho môže liečiť antihistaminikami.

Príznaky alergie u psov

Symptómy alergie u psov sa môžu líšiť v závislosti od príčiny. Napríklad pes, ktorý sa dostane do anafylaktického šoku, bude mať pokles hladiny cukru v krvi a následne šok, ktorý sa veľmi líši od stavu kože. Vo všeobecnosti by však nasledujúce príznaky mohli byť príznakom alergickej reakcie.

  • svrbenie a následné škrabanie sa
  • žihľavka
  • opuch tváre, uší, pyskov, viečok alebo uší
  • červená zapálená pokožka
  • hnačka
  • zvracanie
  • kýchanie
  • svrbenie uší
  • chronické ušné infekcie
  • neustále lízanie, vyhryzovanie srsti či kože

Niektoré z týchto príznakov môžu byť tiež príznakom iného stavu. Dohodnite si stretnutie s veterinárnym lekárom, aby získal presnú diagnózu a pomohol vášmu psovi, aby sa cítil lepšie.

Diagnostika alergií u psov
Ak ste niekedy podstúpili testovanie na alergiu, potom viete, že diagnostika alergií je často komplikovaná.

Prvá vec, ktorú sa váš veterinár môže rozhodnúť urobiť, je vylúčiť akékoľvek ďalšie príčiny, ktoré by mohli spôsobiť príznaky vášho psa. Ak sa váš veterinárny lekár domnieva, že alergia je pravdepodobná príčina, môže navrhnúť testy. Majte však na pamäti, že pri testovaní nemusí byť vždy zistená príčina alergie. Potravinové alergie sa často diagnostikujú pomocou eliminačnej diéty. Pokus s potravinami pozostáva z kŕmenia psa jedným zdrojom bielkovín a uhľohydrátov počas 12 týždňov. Najjednoduchšie alergia na diagnostikovanie je blšia dermatitýda. Je zvyčajne diagnostikovaná identifikáciou blchy na tele vášho psa a lieči sa použitím produktu, ktorý blchy zabíja.

Liečba alergií u psov
Najlepším spôsobom liečby alergie je vyhnúť jej príčine a alergénu. To môže alebo nemusí byť vždy možné. Pokiaľ ide o liečbu, záleží na tom akú alergiu má váš pes. Napríklad najlepším spôsobom liečby dermatitídy spôsobenej blchou je zabiť blchy, zatiaľ čo najlepším spôsobom liečby potravinovej alergie alebo potravinovej intolerancie je zmena stravovania. Okrem akýchkoľvek zmien životného štýlu, ktoré môžu byť potrebné, vám veterinár môže predpísať aj liek pre vášho psa. Ten pomôže kontrolovať príznaky spojené s alergickou reakciou, ako je svrbenie a akékoľvek sekundárne kožné infekcie, ktoré sa mohli vyvinúť v dôsledku spojenia príznakov alergénu. Ak má váš pes ťažkú ​​alergickú reakciu, najlepším riešením je dostať ho čo najskôr do pohotovostnej veterinárnej nemocnice.

Druhy alergických reakcií u psov
Anafylaktické reakcie u psov
Už ste niekedy počuli o tom, že by niekto zomrel po jedle kreviet, pretože bol alergický na morské plody?  Sú to anafylaktické reakcie,
najstrašidelnejšie a najsmrteľnejšie alergické reakcie, aké vidíme. U psov vidíme takéto veľké reakcie, ak ich uštipne hmyz (včela alebo osa), alebo ak dostanú  injekčné podanie  liekov (napr. vakcína), na ktoré sú alergickí. Protilátky produkované hostiteľom reagujú na cudzorodú látku, znižujú krvný tlak a vystavujú telo šoku. Ak pes mal v minulosti skúsenosť a prežil, môže mať majiteľ šťastie, no niekedy môže už prvá skúsenosť viesť k smrti. Našťastie tieto reakcie sú u psov veľmi zriedkavé, ale pre každý prípad je vhodné kontaktovať svojho veterinárneho lekára aspoň telefonicky.

Opuch tváre a žihľavka u psov

Ďalšou závažnou reakciou je opuch hrdla alebo tváre vrátane pyskov a niekedy aj očných viečok a uší. Ak má pes opuch tváre, čo veterinári nazývajú angioneurotický edém, je to v skutočnosti dobré znamenie. Preto, lebo psovi uplynul čas na smrteľnú reakciu a jeho život je len zriedka ohrozený. Opuch sa vyskytuje 30 minút až niekoľko hodín po expozícii.  Ak sa nelieči, opuch môže trvať deň alebo dva. Inou reakciou, ktorú vidíme po pár hodinách až jednom dni, sú po vystavení antigénu hrče na tele psíka. Táto reakcia sa tiež nazýva urtikária a pozostáva z veľmi svrbivých opuchov kože. U psov s krátkou srsťou sa dajú ľahko rozoznať, ale u psov s dlhou srsťou je väčšia pravdepodobnosť, že ich budete skôr cítiť ako vidieť. Veterinárny lekár často poskytne psovi s týmito reakciami antihistamínovú injekciu.

Prečo môj pes žerie trávu?

Často sa Vám stane že ste na prechádzke so psíkom, niekde na lúke alebo v parku a psík sa pasie na tráve? Prečo je pre našich štvornohých miláčikov tráva taká žiadaná?

To že psík žerie trávu môže mať viac aspektov, či to že mu tráva jednoducho chutí, alebo si potrebuje uľaviť ťažkosti na žalúdku zo zlej stravy. Môže to byť dokonca aj z nudy, kedy je psík sám vonku, na záhrade a takýmto spôsobom ,,zabíja“ nudu. V neposlednom rade, môže byť pre psíka tráva aj prospešná, kedy si dopÍňa telu prospešné látky ako je napríklad chlorofyl.

Chlorofyl je zelené farbivo (pigment) obsiahnuté v rastlinách a riasach, uložené v chloroplastoch ( listová zeleň ) viazané na molekulu bielkoviny. Chlorofyl je známy svojím hojivým a protizápalovým účinkom

Nutričná hodnota chlorofylu

Je to pigment nachádzajúci sa v rastlinách, ktorý je nabitý množstvom významných živín. Je to dobrý zdroj vitamínov, ako je vitamín A, C, E, K a beta-karotén. Je bohatý na antioxidanty, životne dôležité minerály ako horčík, železo, draslík, vápnik a esenciálne mastné kyseliny.

Nevoľnosť :
Ak si všimnete že Váš psík až pričasto po zjedení trávy ju následne vyvráti, mali by ste zbystriť pozornosť.


Štúdie ukazujú, že len 25% psov po požití trávy zvracia a len 10% z nich má nejakú chorobu.  Niekedy ťažoba žalúdka môže byť prejavom nejakej vážnejšej nemoci, ako je žalúdočný reflux, takže je dobré poradiť sa s veterinárom ako postupovať ďalej s vyšetrením. Časté zvracanie môže byť aj prejavom nesprávne zvolenej stravy.

Nech už je význam pojedania trávy u vášho psíka akýkoľvek,  vždy sledujte, ako sa váš štvornohý miláčik po požití správa.

Dbajte hlavne na to, aby tráva nebola postrekovaná rôznymi pesticídmi a chemikáliami.

Intoxikácia vodou u psa

V lete by sme mali našim psom poskytnúť dostatok čerstvej pitnej vody. Avšak všetkého veľa škodí a ako sa hovorí, dobrého menej. Nadmerný príjem tekutín môže spôsobiť vážne zdravotné problémy nám i našim psom.

U psa k hyperhydratácii môže dôjsť v letnom období pri hre vo vode, kedy psík pri plávaní drží hračku, potápa sa, alebo skáče do vody, práve pri týchto hrách dokáže prehltnúť väčšie množstvo vody za krátky čas. Pes samozrejme v zápale hry nedokáže odhadnúť, že už prijal viac vody, než jeho organizmus dokáže zvládnuť.  To samé sa deje aj pri chytaní vody z hadice, čo je obľúbená zábava mnohých psov počas horúcich letných dní.

Čo sa vlastne pri intoxikácii vodou s telom stane?
Po prijatí väčšieho množstva vody, než je telo zvieraťa schopné absorbovať, dochádza k zriedeniu krvnej plazmy (hypoosmolalita), následkom čoho obličky nestíhajú filtrovať a zahusťovať krv. Zároveň v krvi prudko klesne obsah sodíka a vzniká tzv. Hyponatriémie. Dochádza k nerovnováhe sodnodraselné pumpy, ktorá je kľúčová pre transmembránový prenos medzi bunkami a okrem iného je zodpovedná za vedenie elektrického potenciálu svalových a nervových buniek. Ak sú narušené tieto mechanizmy, dochádza k totálnemu rozvratu vnútorného prostredia organizmu a k "zväčšovaniu objemu" buniek v snahe vnútornej nerovnováhy vyrovnať. Vplyvom zväčšovaniu buniek dochádza k opuchu tkanív orgánov vrátane opuchu mozgu.

  • Aké sú príznaky intoxikácie vodou?
    zvracanie
    letargia
    strata koordinácie
    nadmerné slinenie
    "sklenené" oči
    bledé sliznice
    rozšírené zrenice
    kŕče
    nadúvanie
    ťažkosti s dýchaním
    nadmerné močenie
    bezvedomie (pokročilé štádium intoxikácia)

Aká je prvá pomoc pre psa pri otrave vodou?
Prvá pomoc pre psa je v tomto prípade kľúčová k jeho záchrane: okamžitý transport k veterinárovi. Bohužiaľ, väčšina prípadov končí smrťou psíka, preto je nevyhnutne nutné myslieť na PREVENCIU intoxikácie: majte hry psa vo vode pod kontrolou! Zamedzte dlhodobému chytanie vody z hadice, nosenie hračiek z vody. Táto zábava by mala byť krátkodobá a kontrolovaná majiteľom. Nenechávajte psíka so zavlažovacím zariadením osamote bez dozoru, ak má sklony vodu chytať. Ak váš psík má príznaky, ktoré sú vyššie uvedené, bezodkladne navštívte veterinárnu kliniku a upozornite na aktivitu vo vode.

Ako zabrániť prehriatu u psa

Keď je teplo nám ľudom, začneme sa viac potiť. Je to najefektívnejší spôsob, ako ochladiť náš organizmus. U psov, ale tento princíp nefunguje. Ich telo je pokryté srsťou a potia sa len cez vankúšiky na labkách. Keď sa zohreje organizmus psa, dochádza k rozšíreniu ciev a odvádzaniu tepla z jadra na povrch ich tela, odkiaľ sa vyparuje. Najúčinnejší spôsob chladenia je však vyparovanie cez tlamu. Tvorí sa im veľké množstvo slín, zrýchli sa im dýchanie, a tým odvádzajú tepla z tela von.

AKO ZABRÁNIŤ PREHRIATU PSA?

Kľúčovú úlohu tu zohráva pitný režim. Pes by mal prijímať dostatok tekutín aj v období, keď sa teploty nešplhajú k 30°C. Za normálnych okolností potrebuje pes cca 30-40 ml na kilogram hmotnosti. V letných mesiacoch, by mal pes vypiť minimálne 50 ml vody na kilogram hmotnosti. To znamená, že 20 kg pes môže pokojne vypiť liter vody denne! Je oveľa efektívnejšie zavodniť organizmus psa ešte predtým, ako sa prehreje. Ak sa pes prehreje alebo je po záťaži, vypije omnoho viac vody, ako potrebuje, pretože sa ňou snaží ochladiť, nielen sa z nej napiť.
Množstvo prijatých tekutín však závisí od viacerých faktorov – od ročného obdobia, miery záťaže, druhu stravy akú prijíma a pod.
Okrem pitného režimu, dávame pozor, aby pes nebol zbytočne vystavený priamemu slnečnému žiareniu, aby sa vyhýbal rozpáleným chodníkom a plochám. Aktivity so psom si plánujeme buď na skoré ranné hodiny alebo až na večer. A nikdy nenechávame psa v zavretom aute!!!

RIZIKOVÉ SKUPINY PSOV

brachycefalické plemená ako sú buldogy, boxery a pod.
psy čiernej farby a s dlhou srsťou
feny vo vysokom štádiu kotnosti
psy s kardiovaskulárnymi ochoreniami, obézne psy,
malé psy, ktoré sú nízko nad rozpálenými povrchmi, šteniatka alebo naopak staré psy
športujúce psy vo výkone

AKO VYZERÁ PREHRIATY PES?

leží, nesnaží sa o žiadnu fyzickú aktivitu
zrýchlene dýcha
tvorí sa mu veľké množstvo slín, okolo papule môže mať aj penu
reaguje neobvykle – je nervózny, odmieta potravu, hru, nereaguje na povely
zreničky má rozšírené a jazyk je výrazne červený

KEDY VOLAŤ VETERINÁRA?

Ak dôjde až k tomu, že je pes malátny, má problémy s koordináciou alebo je dokonca neschopný pohybu, treba okamžite začať s chladením a vyhľadať veterinára! Rovnako aj v prípade, že je veľmi zadýchaný až kašle, má zvýšenú teplotu, zvracia alebo má hnačku. Normálna teplota psa nameraná v konečníku je do 39°C. Pokiaľ sa teplota zvýši až na 41°C môže dôjsť k poškodeniu mozgu a zlyhaniu životne dôležitých orgánov. Ak pes upadne do bezvedomia, okamžite volajte veterinárneho lekára!

AKO SPRÁVNE CHLADIŤ PSA?

V prvom rade, sa musíme vyhnúť ŠOKOVÉMU CHLADENIU! Nikdy nechladíme psa nárazovo. Ak sme pri vode, nehádžeme psa do vody! V teple sa cievy rozširujú a v prípade náhleho ochladenia sa cievy prudko stiahnu, teplo akoby zostane uzavreté vo vnútri, a srdce pracuje omnoho intenzívnejšie. Hrozí kolaps!
Niekoľko pravidiel, ktorými by ste sa mali riadiť pri ochladzovaní:
– vždy chladíme len labky, brucho, hrudník, papuľu a hlavu
– veľké svalové skupiny hrudných a panvových končatín ani chrbát chladiť nemusíme (zníži sa ich prekrvenie, zhorší sa vyplavovanie odpadových látok metabolizmu a sú preto náchylnejšie k stuhnutiu a kŕčom)
– ak ste pri vode – nechajte psa najskôr vojsť do vody len po brucho, prípadne ho nechajte ležať v plytkej vode
– až po pár minútach mu dovoľte vojsť do hlbšej vody
– chladenie musí byť vždy postupné – čím dlhšie bol pes vystavený zvýšenej teplote, tým dlhšie trvá ochladzovanie!

PROSTREDIE v akom sa pes pohybuje a chladí je taktiež rovnako dôležité. Vo vlhkom prostredí nedochádza k ochladeniu organizmu, pretože prirodzené mechanizmy chladenia v takomto prostredí nefungujú. Ak necháte psa po kúpaní mokrého a naložíte ho do auta, prípadne do prepravky, neochladí sa, pretože voda sa nebude odparovať. A tiež riskujete vytvorenie tzv. “hot-spotov”. Z toho dôvodu treba na ochladenie využívať tienisté otvorené miesta, kde prúdi vzduch. Klietka je oveľa vhodnejšia ako napríklad látková či plastová prepravka. Dôležitý je aj stav srsti psa – mala by byť vyčesaná a vzdušná, aby umožnila prúdenie vzduchu. Počas jazdy v aute dajte prednosť otvoreným oknám pred klimatizáciou.

V dnešnej dobe existujú rôzne pomôcky, ktoré môžete využiť počas dňa v rámci prevencie. Fungujú na rôznych princípoch, ale účel je rovnaký – zabrániť prehriatiu psa.
Chladiace podložky – niektoré treba pred použitím ochladiť, iné začnú chladiť v momente, keď si na ňu pes ľahne. Výhodou je, že pes chladí partie, ktoré je potrebné – brucho, hrudník a labky, a nemôžu sa vytvoriť zapareniny. Pes ale musí mať možnosť podložku opustiť.
Chladiace obleky, postroje a vesty fungujú na princípe vyparovania. U psov s dlhou srsťou nie je tento spôsob veľmi efektívny a hrozí vznik zaparenín. U psov vo výkone nie je vhodné chladiť veľké svalové skupiny pred, ani po výkone!
Antisolárne obleky sú výborné pre krátkosrsté plemená a pre tmavých psov. Fungujú na princípe odrazu slnečného žiarenia a nenesú so sebou žiadne riziká.

Prevencia prehriatia je najdôležitejšia, preto dbajte na dodržiavanie pitného režimu, sledujte správanie svojho psa a nevystavujte ho priamemu slnečnému žiareniu, ak to nieje nevyhnutné. Psy zvládajú vysoké teploty horšie ako chlad, a preto ich nenechajte trpieť! Pomôžte im, aby leto prežili čo najpríjemnejšie!

Mgr. Nina Koleničová
DOGfit terapeut

https://dogfit.sk/

SO PSOM K MORU? žiadny problém!

U cestovateľov rastie záujem o destinácie, ktoré sú pre psov priateľské a ponúkajú nielen vhodné ubytovanie, ale aj špeciálne pláže. Kam je ideálne so psom vyraziť, ako pri plánovaní dovolenky so psom postupovať a na čo si dať pozor?

1. Ubytovanie si rezervujte včas...

Hotelov, ktoré umožňujú návštevníkom ubytovanie s domácim miláčikom, je síce možné nájsť vo všetkých populárnych dovolenkových destináciach hneď niekoľko, kapacity najvhodnejšie umiestneného ubytovania ale môžu byť obmedzené. Podmienky hotelov a ceny ubytovania pre psov sú ale individuálne, ideálne je preto informovať zamestnancov hotela o všetkých požiadavkách s dostatočným predstihom

Ceny ubytovania pre psa sa podľa neho najčastejšie pohybujú v rozmedzí 5 až 15 eur za noc.

Rajom psíčkarov je Taliansko, priateľské sú ale aj ďalšie európske destinácie

Vstup s domácim miláčikom na pláž je štandardne zakázaný. V populárnych dovolenkových destináciach preto stále častejšie vznikajú takzvané psie pláže, kde je voľný pohyb psov a ich vstup do mora povolený. Tieto pláže často vznikajú neoficiálne, a to tak, že si miestni majitelia psov postupne zaberú určitý úsek pláže, spravidla na okraji letoviska, kam chodia venčiť psov. Čoraz častejšie ale vznikajú aj oficiálne pláže, ktoré sú riadne označené.

 Priekopníkom v budovaní psích pláží je Taliansko

Obzvlášť severná časť Talianska je pre majiteľov psov veľmi priateľská. V obľúbenom letovisku Bibione sa napríklad nachádza pláž Pluto, kde majú psíčkari k dispozícii vôdzky, hygienické sáčky aj sprchy pre psov. Svojich miláčikov tiež môžu prihlásiť na rôzne výcvikové aktivity.

Ani ostatné dovolenkové destinácie ale nie sú pre majiteľov psov tabu. Veľké množstvo psích pláží ponúka napríklad Chorvátsko. Bohatý výber pláží s prístupom pre vašich štvornohých parťákov umožňuje napríklad Kvarnerská riviéra, mesto Rijeka v severnom Chorvátsku alebo ostrov Krk. Kúpať sa aj so psom v mori sa však dá aj na Istrii alebo na území Dalmácie.

Psiu pláž nájdete aj v španielskej Barcelone a v ďalších miestnych letoviskách.

V Grécku je tradícia psieho kúpania oproti tomu menšia, špeciálne psie pláže tam v podstate nenájdete. V prípade, že máte svojho psa na vôdzke a pod kontrolou, ho môžete vziať na bežnú „ľudskú“ pláž. Na kúpanie je najvhodnejšie navštíviť niektorú z odľahlých pláží na kraji letoviska.

2. Pri cestovaní sú dôležité doklady aj rasa psa!!

Pred samotnou cestou na dovolenku je nutné vybaviť niekoľko dokladov aj domácemu miláčikovi. Na cesty v rámci Európskej únie je nutný pas zvieraťa, ktorý vám na počkanie vystaví veterinár. 

Cena jeho vybavenia sa obvykle pohybuje okolo 15 eur. Cestu cez hranice vám nepovolia bez označenia zvieraťa mikročipom, prípadne viditeľným tetovaním, ktoré opäť robí veterinár. Majiteľ psa musí tiež preukázať platné očkovanie zvieraťa proti besnote. 

Šteniatka do troch mesiacov proti besnote očkované byť nemusia, na ich cestovanie platia zvláštne pravidlá, ktoré sa líšia v každej krajine. Taliansko, Cyprus, Poľsko, Francúzsko či Španielsko napríklad vstup psov mladších ako 3 mesiace na svoje územie úplne zakazujú.

Cestovanie psov spadajúcich do kategórie bojových plemien podlieha špeciálnym pravidlám :-(...

Stafordšírsky teriér, americký stafordšírsky teriér, doga či tosa bez preukazu pôvodu majú napríklad zakázané pobúdať vo Francúzsku alebo ním len prechádzať. Pobyt týchto plemien s preukazom pôvodu sa riadi prísnymi pravidlami, kedy majiteľ musí psa s náhubkom držať na vôdzke a mať preňho poistenie. 

Pravidlá venčenia psov sú aj v Chorvátsku v prípade niektorých rás odlišné. Dobermanov, rotvajlerov, bulteriérov a ďalšie nebezpečné plemená musia majitelia mať vždy na vôdzke a s nasadeným náhubkom. O pravidlách pobytu bojových plemien v zahraničí sa je preto vždy vhodné informovať u Štátnej veterinárnej správy alebo na ambasáde príslušnej krajiny.

3. Pes v prepravke zvládne cestu autom aj lietadlom

V prípade, že sa rozhodnete ísť na dovolenku autom, myslite na bezpečie psa aj ostatných pasažierov. Najbezpečnejšie je umiestnenie psa do prepravky, v prípade väčších plemien sa ponúka ich cestovanie v kufri. Priestor kufra by však mal byť oddelený mrežou alebo autosieťou. Psa môžete viezť aj na zadných sedadlách, kde je možné využiť špeciálne popruhy, na predné sedadlo, naopak, pes rozhodne nepatrí.

 V prípade dlhšieho cestovania je vhodné zvoliť leteckú prepravu domáceho miláčika.

Zdroj: http://www.zenam.sk

Grafický návrh vytvořil a na Shoptet implementoval Tomáš Hlad & Shoptetak.cz.